Pohľad Francúzska a Nemecka na záchranu bánk je rozdielny

Paríž a Berlín, ktoré sa tradične považujú za „motor európskej integrácie,“ prišli včera (1.10.) do vážneho stretu názorov. Krajiny sa nezhodujú v odpovedi na otázku, ako a či má EÚ v čase finančnej krízy pomáhať ohrozeným bankám a finančným domom.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy predstavil návrh, akým spôsobom by mala EÚ pomáhať finančnou krízou ohrozeným bankám a finančným domom. Dokument zásadne odmietlo Nemecko, zatiaľ čo Veľká Británia vyjadrila pochybnosti.

Christine Lagard, francúzska ministerka financií, sa vyslovila za možnosť vytvorenia európskeho fondu „na podporu finančného sektora.“ Dodala, že takýto nástroj môže byť potrebný zvlášť pre banky, ktoré pôsobia v menších členských krajinách. Hoci nepadla zmienka o konkrétnych číslach, vysokopostavení úradníci hovoria o balíku cca 300 mld. eur. Akokoľvek, proti navrhnutému plánu sa postavilo Nemecko. Tamojší minister financií, Torsten Abbing, odmietol podporiť myšlienku s tvrdením, že Berlín je skôr za adresné riešenia, ktoré sa dojednajú s konkrétnou bankou, ak sa ocitne v ťažkostiach, ktoré by ju viedli ku krachu.

Francúzsko medzi časom zvolalo na sobotu (4.10.) mini summit európskych členov zoskupenia G8, na ktorom by sa malo hovoriť o odpovedi na globálnu finančnú krízu. Predpokladá sa však, že Nemecko svoj postoj voči francúzskym návrhom nezmení. Naviac, aj Gordon Brown, britský premiér, je skeptický a myslí si, že stretnutie nepovedie k žiadnym zásadným záverom. Na schôdzke sa zúčastní aj Jean-Claude Juncker, predseda euroskupiny, ktorý už EÚ vyzval na „koherentnejší“ prístup. Jeho názor podporuje aj prezident ECB, Jean-Claude Trichet.

Súčasný návrh Francúzska sa ponáša na americký Paulsonov plán, ktorý americký Senát schválil. Ide o balík 700 mld. dolárov, ktoré majú opäť naštartovať ekonomiku. Aj napriek súhlasu hornej komory USA je osud návrhu neistý. V utorok ho totiž prvýkrát zamietla dolná komora (EurActiv 01/10/08).

REKLAMA

REKLAMA