Portugalsku hádžu záchranné lano

Európska centrálna banka hodila Portugalsku dočasné záchranné lano skupovaním jeho dlhopisov po tom, čo trh a iné krajiny s eurom začali na Lisabon vyvíjať tlak, aby čo najskôr požiadal o medzinárodnú pomoc. Avšak analytici tvrdia, že v dlhovej kríze v eurozóne bude rozhodujúcou až „bitka o Španielsko“.

Agentúra Reuters v nedeľu informovala, že podľa jej zdroja Nemecko, Francúzsko a aj ďalšie krajiny s eurom vyvíjajú na Portugalsko nátlak, aby využilo pomoc od EÚ a MMF a zabránilo tak šíreniu problémov na oveľa väčšie Španielsko, štvrtú najväčšiu ekonomiku eurozóny.

Lisabon bude zrejme podľa Reuters potrebovať 50 až 100 miliárd eur, podobne ako Írsko, ktoré v decembri získalo 80-miliardový záchranný úverový balíček na riešenie bankovej krízy spôsobenej spľasnutím bubliny na realitnom trhu.

Portugalský premiér José Sócrates v piatok vyhlásil, že jeho krajina nepotrebuje vonkajšiu asistenciu, keďže rozpočtový deficit znižuje rýchlejšie ako plánovalo. Socrates, ktorý vedie menšinovú socialistickú vládu, sa zo všetkých síl snaží vyhnúť žiadosti o pomoc od MMF. Portugalci od návratu k demokracii v roku 1974 museli z fondu čerpať už dvakrát a to v roku 1977 a 1983. Obavy z MMF v krajine naberajú na obrátkach aj vplyvom médií, ktoré takmer nespomínajú, že prípadná pomoc bude najmä z eurozóny.

Trhy pre správy o pomoci zachvátila panika a výnosy portugalských dlhopisov sa vyšplhali na najvyššiu úroveň od prijatia eura. Musela zakročiť Európska centrálna banka (ECB), ktorá ich začala skupovať a výnosy sa jej podarilo znížiť.

Len malá šanca na únik

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble odmietol tvrdenia, že Berlín na niekoho vyvíja nátlak, aby žiadal o pomoc, no zároveň dodal, že robí všetko preto, aby ochránil euro. Francúzski predstavitelia tiež uviedli, že informácie o tom, že Berlín a Paríž tlačia na Lisabon sú nezmyselné.

Avšak ekonómovia a trhoví analytici tvrdia, že je len otázkou času, kedy Portugalsko, ktorého stagnujúca ekonomika stratila konkurencieschopnosť od prijatia eura, nebude mať na výber a bude musieť vyhľadať medzinárodnú asistenciu.

Štedrá Ázia

Hoci sa hovorí o tlaku zo strany Nemecka, aby Lisabon požiadal o pomoc, na druhej strane Berlín škrtí finančnú pomoc až dovtedy, kým to nie je úplne nevyhnutné. Viac podpory pri riešení dlhovej krízy v eurozóne prichádza z Ázie.

Čína minulý týždeň ohlásila, že má záujem kúpiť španielske dlhopisy. Japonsko chce skúpiť 20 % bondov, ktoré koncom januára emitujú v rámci finančnej pomoci Írsku.

Podľa prieskumu Reuters, 44 z 51 oslovených ekonómov očakáva, že Lisabon bude potrebovať záchranu, no len sedem si myslí, že Španielsko bude potrebovať podporu z vonkajších zdrojov, a to aj napriek tomu, že jeho rating zrejme čoskoro opäť poklesne.

Ako štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny by Španielsko zrejme načrelo za limit súčasného eurovalu. Zdroj agentúry Reuters však tvrdí, že krajina má reálnu šancu vyhnúť sa žiadosti o pomoc vďaka vládnym krokom na zníženie fiškálneho deficitu, redukovanie verejných úverových potrieb, zavedenie štrukturálnych reforiem a nápravu finančného sektora. Po mesiacoch váhania španielska vláda nakoniec pristúpila k úsporným opatreniam, akcelerácii privatizácie a dosiahla progres v omeškanej dôchodkovej reforme.

Avšak tlak trhu by mal byť silný. Investori totiž strácajú záujem o dlhopisy periférnych ekonomík pre obavy, že nebudú schopné svoje dlhy splácať. Okrem toho ich znepokojuje aj možné znášanie nákladov v prípade krachu.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA