Potraviny? Drevo? Biopalivá?

Debata o možnostiach biopalív je stále horúcejšia. Komisia a Zelení upozorňujú pred možnými negatívnymi dopadmi ich silnejšieho využívania, ako miznutie dažďového pralesa v Brazílii a nahrádzanie stromov a potravín plodinami na biopalivá.

Energetické plodiny - slnečnica
Je budúcnosť európskeho poľnohospodárstva v energetických plodinách?

Pozadie

Výhody biopalív sú dostatočne známe. Ich advokáti tvrdia, že sú „uhlíkovo neutrálnym“ zdrojom energie – nevytvárajú spaľovaním väčšie množstvo oxidu uhličitého, než aké je absorbované počas rastu rastlín.

To by výrazne pomohlo riešiť problém so zvyšujúcim sa množstvom skleníkových plynov z dopravy, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie. Doprava podľa Komisie produkuje tretinu emisií CO2, 98% z tohto množstva je treba pripísať spaľovaniu ropných produktov (benzín, diesel).

Okrem toho môžu byť biopalivá vyrábané v Európe – na rozdiel od ropy a zemného plynu, ktoré musia byť dovážané. Pestovanie plodín na výrobu biopalív by mohlo priniesť zárobok a pracovné príležitosti európskym farmárom a tým uľahčiť reformu Spoločnej poľnohospodárske politiky.

Otázky

Balík pre energetiku a klimatické zmeny, ktorý Komisia predložila 10. januára, navrhuje, aby bolo 10% všetkých dopravných palív v EÚ tvorených do roku 2020 biopalivami. Smernica o biopalivách, prijatá v roku 2003, stanovuje na rok 2010 cieľ 5,75% z celkového množstva.

Bionafta a etanol – v súčasnosti dva najčastejšie používané druhy biopalív – sa vyrábajú najmä z poľnohospodárskych plodín, ako cukrová trstina, sója, cukrová repa, či kukurica.

Pestovanie a spracovanie týchto plodín si však často vyžaduje veľké množstvo vody a je spojené s environmentálnymi problémami súvisiacimi s využitím a degradáciou pôdy.

Preto Komisia uprednostňuje takzvané „biopalivá druhej generácie“, ktoré sú efektívnejšie a z environmentálneho hľadiska menej problematické. Vo väčšine prípadov sa vyrábajú z poľnohospodárskych zvyškov z drevnatých častí rastlín, ako je slama, drevo, drevené zvyšky a trus (pozri verejné konzultácie Komisie k biopalivám). S využitím procesov takzvanej „zelenej chémie“ môžu byť premenené na cenné produkty, ako bioplasty.

Tieto energeticky efektívnejšie biopalivá sú však stále vo vývoji, ich väčšie využitie bude vyžadovať minimálne stavbu veľkého množstva rafinérií – teda investície.

Na špici tohto vývoja je Dánsko, ktoré v júni 2006 ohlásilo začiatok stavby budúcej najväčšej európskej biorafinérie (investície 13,4 milióna eur, plus 26,8 milióna od vlády) na výrobu etanolu z celulózy.

Pozície

Europoslanci zo skupiny Zelených sú stále skeptickejší v tom, či môžu biopalivá nahradiť ropu environmentálne priaznivým a udržateľným spôsobom. 30. januára spustili kampaň proti bezhraničnej podpore „rastlinných palív“ vyrábaných z poľnohospodárskych rastlín. Podľa nich štúdie naznačujú, že môžu počas procesu spracovania spotrebovať viac energie, než vydajú pri spotrebe.

Poukazujú však aj na ďalšiu obavu: dopady na poľnohospodárstvo. Silný tlak na pestovanie plodín pre biopalivá môže podľa nich brať pôdu spod potravín.

„Rastlinné palivá sú verejne vyhlasované za riešenie problému závislosti na rope a klimatických zmien, zatiaľ čo sú v EÚ ticho pretláčané ako spôsob, akým odstaviť európskych farmárov od subvencií SPP (spoločnej poľnohospodárskej politiky)“, tvrdí europoslanec Friedrich Wilhelm Graefe zu Baringdorf (Zelení), ktorý je súčasne podpredsedom Výboru EP pre poľnohospodárstvo.

„Odvedenie vzácnych zdrojov potravín zo stolov do benzínových nádrží zvýši tlak na globálne ceny potravín, čo znamená že najchudobnejší budú hladní“, dodáva.

Podľa Zelených bude mať silný rozvoj biopalív v Európe dopady aj na krajiny ako Brazília, kde budú stínané dažďové pralesy dôležité pre absorbovanie skleníkových plynov, aby uvoľnili miesto poľnohospodárskej pôde. Vytobený etanol bude musieť byť okrem toho prevezený do Európy, výsledkom teda bude menej lesov, vyššie dopravné náklady a vyššie emisie CO2.

Produkcia rastlinných palív je vysoko energeticky intenzívna a často uhlíkovo negatívna, a súčasne vytínanie dažďového pralesa pre zabezpečenie kultivácie rastlín na palivá rovnako odstraňuje pozitívne dopady rastlinných palív pre naše podnebie“, tvrdí hovorkyňa Zelených pre energiu Rebecca Harms.

Obavy Zelených sa odrážajú aj v pozícii Komisie. Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas v prejave 29. januára 2007 povedal: „Ak zvýšené využitie biopalív znamená rýchlejšie vytínanie dažďového pralesa, aby sa urobilo miesto na potrebné plantáže, potom nie je prijateľné.“

Komisár tiež dodal: „Nie je prijateľné umiestňovať na trh biopalivá, ktorá boli vytvorené výrobným procesom, ktorý vypúšťa rovnaké množstvo oxidu uhličitého, aké je ušetrené ich využívaním. Je preto nevyhnutné, aby akýkoľvek systém podpory produkcie týchto palív odvádzal od užívania neudržateľných výrobných praktík pre biopalivá.“

„Druhá generácia biopalív musí vstúpiť na európske trhy tak rýchlo, ako to len bude možné, pretože je sľubnejšia či už pokiaľ ide o energetický potenciál, alebo obmedzený dopad na životné prostredie.“

Ďalšie obavy sa týkajú zvýšenia dopytu po zdrojoch dreva, ak narastie produkcia biopalív.

Štúdia, ktorú 30. januára predstavila Konfederácia európskeho papierenského priemyslu (CEPI), tvrdí, že je štyri krát ekonomicky výhodnejšie využiť drevo na výrobu papiera, než energie.

„V dôsledku udržateľného riadenia lesného hospodárstva sa európsky les zväčšuje rýchlosťou viac ako 4000 futbalových ihrísk denne“, tvrdí CEPI.

Dodáva však, že „zvýšená konkurencia o drevo medzi bioenergetickým a papierenským priemyslom predstavuje nové výzvy“. Poukazuje aj na štúdiu Európskej environmentálnej agentúry, ktorá ukazuje spomalenie rastu lesa v Európe. CEPI sa preto zamýšľa, „ako je možné dosiahnuť ambicióznejšie ciele pri dreve pre biopalivá bez toho, aby sa riskovala dlhodobá udržateľnosť európskeho lesa a poľnohospodárskych zdrojov“.

Niektoré hlasy sú však výrazne optimistickejšie. Biotechnologické združenie EuropaBio tvrdí, že „dokáže a bude hrať dôležitú úlohu v rozvoji druhej generácie biopalív“.

„Výroba etanolu z biomasy je už realitou“, tvrdí skupina v dokumente o takzvaných bielych biotechnológiách. „Vďaka využitiu enzýmov na ich rozbíjanie môže byť odomknutý potenciál nedostatočne využitých zdrojov poľnohospodárskeho a lesníckeho odpadu“, čo podľa EuropaBio prinesie príležitosť „alternatívneho príjmu farmárov“.

Ďalšie kroky

  • Podľa hovorkyne Komisie pre energetiku by mala byť revízia smernice o biopalivách odložená, spolu s novou rámcovou smernicou o obnoviteľných zdrojoch, na koniec roku 2007.
  • Načasovanie nového návrhu bude závisieť od výsledkov marcového summitu lídrov EÚ, ktorí rozhodnú o osude energetického balíka Komisie. Espuny naznačila, že na základe toho Komisia preloží návrh v júli alebo septembri.

REKLAMA

REKLAMA