Povedie efektívnejšia energia k úsporám?

Akčný plán pre energiu, ktorý by mal byť prijatý 19. októbra, predvída viac než 75 opatrení, ktorými má byť dosiahnuté 20% zníženie spotreby energie v Európe do roku 2020. Niekoľko expertov však kladie otáznik nad tým, či viac efektivity automaticky povedie k nižšej spotrebe energie.

 


Pozadie:

Komisár pre energiu Andris Piebalgs zverejní 19. októbra dlho očakávaný akčný plán, týkajúci sa efektivity energie. Plán pozostáva z katalógu opatrení pre celoeurópsku úroveň, ktoré by mali urobiť ekonomiky štátov EÚ viac efektívnymi, pokiaľ ide o používanie energie. Plán nasleduje po zelenej knihe z roku 2005, ktorá začala diskusiu so zainteresovanými stranami v otázkach dosiahnutia zníženie spotreby energie v EÚ o 20% do roku 2020.

Efektivita energie sa stala jednou z odpovedí Komisie (a tiež členských štátov) na dvojitú výzvu globálneho otepľovania a zvyšujúcej sa závislosti EÚ na rope a zemnom plyne z Blízkeho východu a Ruska. V USA je na otázka efektivity energie na politickej agende omnoho nižšie, a to vďaka váhavosti občanov USA znížiť svoj „hlad po energii“.

Otázky:

Hoci v poslednej dobe získala efektivita energie rastúcu pozornosť, stále ostávajú otázky, týkajúce sa efektívnosť konkrétnych politických krokov.

Niekoľko ekonómov má pochybnosti o tom, či efektívnejšia energia skutočne prinesie úspory na makroekonomickej úrovni. Čerpajúc z myšlienok ekonóma z 19. storočia Stanley Jevonsa, analyzujú títo ekonómovia „odrazový efekt“ alebo efekt „vzatia späť“ politiky, ktorej cieľom je mať efektívnejšiu energiu. K týmto efektom dochádza vtedy, keď sú úspory energie, dosiahnuté použitím konkrétneho opatrenia, neutralizované spotrebiteľmi v podobe ich vyššej spotreby. Príklad: domácnosť, ktorá dokázala na energii usporiť počas jedného roka, by sa mohla jeho koncom rozhodnúť použiť usporené prostriedky napr. na nové auto. Je preto sporné, či na makroekonomickej úrovni táto domácnosť prispela k menšej spotrebe energie.

Správa, pripravená v roku 2005 výborom pre vedu a technológiu Snemovne lordov vo Veľkej Británii ako odpoveď na zelenú knihu EÚ, pritiahla pozornosť na túto otázku, ktorá je v akademických kruhoch známa ako „Khazzoom-Brookesov postulát“.

Pozície:

Štúdia Medzinárodnej ekonomickej agentúry z roku 2005, ktorá analyzovala pozíciu kritikov efektívnejšej energie, sa končila slovami: „Analytici efektívnejšej energie, ktorí naznačujú, že odrazový efekt vedie k erózii časti energetických úspor z dôvodu zlepšenia technickej efektívnosti, prichádzajú s platným argumentom, založeným na empirických dôkazoch. Niektorí spotrebitelia a podniky zvýšia svoj dopyt po energetických službách, keď náklady na tieto služby klesnú. Ale empirické dôkazy tiež naznačujú, že veľkosť tohto odrazového efektu je veľmi malá až mierna a jeho presná veľkosť závisí na umiestnení, sektore hospodárstva a koncovom použití.“

Hoci väčšina expertov uznáva existenciu tohto efektu, naďalej pokračuje diskusia o jeho veľkosti. Vo Veľkej Británii realizuje Centrum pre výskum energie (UKERC – Energy Research Centre) podrobnú štúdiu o veľkosti a dôležitosti tohto efektu na politiku efektívnejšej energie.

Úradníci Komise, pracujúci na príprave akčného plánu, pre EurActiv potvrdili, že efekt odrazu analyzovali a zakomponovali do 20%-ného cieľa.

Ďalšie kroky:

  • Komisár Piebalgs zverejní 19. októbra 2006 akčný plán, týkajúci sa efektívnejšej energie
  • EurActiv víta názory a pozičné dokumenty zainteresovaných strán a prinesie neskôr tento týždeň správy o podobe akčného plánu a prvých reakciách naň.


REKLAMA

REKLAMA