Prichádza Jednotný priestor platieb v eure (SEPA)

Od 28. januára 2008 prebiehajú základné platby v eure jednotným systémom vo všetkých členských krajinách. Každá transakcia sa vyznačuje rovnakou procedúrou a dĺžkou spracovania. Poplatky a debetné produkty zatiaľ SEPA neupravuje.

Eurosocha (Brusel), DeviantArd: Miso H.
Foto: www.mmisso.com

Pozadie

Elektronické a bezhotovostné platby medzi subjektmi z rôznych členských krajín sa až doteraz podriaďovali národným pravidlám. Dôsledkom toho bola neraz vysoká komplikovanosť a malá spoľahlivosť finančných operácií.

28. januára 2008 bol oficiálne spustený Jednotný priestor platieb v eure (SEPA). Jeho cieľom je sprehľadniť medzištátne platby v spoločnej mene. Transeurópske a vnútroštátne transakcie by mali prebiehať veľmi podobne. Ide o priamu reakciu na prijatie meny euro (2. január 2002).

Nateraz funguje jednotný platobný mechanizmus len v oblasti základných transakcií. Priame debetné platby (napr. debetné platobné karty a kontokorentné úvery), budú predmetom ďalšieho stupňa SEPA v roku 2009. Uvedenie nového systému do úplnej prevádzky sa očakáva v časovom horizonte do roku 2010.

Finálna fáza SEPA (2010) bude spojená s predstavením európskej kreditnej karty, teda jednotného štandardu elektronického mikročipu a bezpečnostného systému, ktorý musia prijať všetky spoločnosti vydávajúce kreditné a platobné karty pre európsky trh.

Otázky

SEPA prináša do bankového prostredia zdravú konkurenciu, z ktorej by mohli profitovať najmä klienti finančných inštitúcií. Vo svojej správe to konštatuje konzultačná spoločnosť A.T. Kearney.

Významným činiteľom, ktorý môže zamiešať kartami v oblasti bezhotovostných a elektronických platieb, je nejednotnosť transakčných poplatkov. SEPA zatiaľ túto oblasť ponechala neregulovanú s tým, že ministri financií EÚ budú v tejto otázke hľadať prijateľný kompromis.

Spoplatnenie finančných služieb je v každej členskej krajine iné. Napríklad zatiaľ čo dánski klienti môžu využívať služby debetných kariet bez poplatku, francúzske banky za ne zinkasujú od svojho klienta v prieme 40 eur ročne. Hoci A.T. Kearney nepredpokladá žiadnu poplatkovú vojnu, očakáva isté posuny k rovnovážnemu stredu. Podľa nich by sa poplatky v krajinách ako Dánsko, Holandsko a Belgicko mohli mierne zvýšiť, zatiaľ čo už spomenuté francúzske banky by mohli z ceny svojich služieb zľaviť. Očakávaným výsledkom by malo byť dosiahnutie “spravodlivej poplatkovej štruktúry.”

Komisár Charlie McCreevy, zodpovedný za vnútorný trh a služby, si od nového platobného priestoru sľubuje v prvom rade finančný prínos. Odhaduje, že ročne by sa na základe jednotného platobného štandardu mohlo ušetriť až 123 mld. eur. Ak by sa SEPA využíval aj ako platforma pre elektronické faktúry, priniesol by zisk v podobe ďalších ušetrených 238 mld. eur. Komisár však varuje: “Ide o komplexný a vyzývavý projekt, ktorý vstupuje do kritickej fázy.” (EurActiv 23/01/08).

Nateraz nevyriešeným problémom zostáva otázka mnohostranných výmenných poplatkov za platby kartou v maloobchode. V minulosti ich Komisia zakázala účtovať napríklad spoločnosti MasterCard (EurActiv 20/12/07). Podľa A.T. Kearney, táto téma môže SEPA ako taký podkopať. Konzultačná spoločnosť odhadla, že hoci sú spotrebitelia jednoznačnými víťazmi, firmy vydávajúce medzinárodné platobné karty môžu v konečnom dôsledku prísť až o polovicu svojich doterajších príjmov.

Klienti bánk si po dokončení SEPA nebudú musieť zakladať viacero účtov pre špecifické platby. Všetky platby v eurách budú prebiehať rovnako bez ohľadu na typ bankového produktu. Akákoľvek finančná transakcia sa bude musieť uskutočniť maximálne do troch dní.

Pozície

“SEPA posilní konkurenciu, zvýši efektivitu a ponúkne výhody z veľkých projektov [synergický efekt – pozn.]. Spotrebitelia budú z nižších cien profitovať,” povedal počas oficiálneho spustenia SEPA komisár pre vnútorný trh, Charlie McCreevy. “Bude to rovnako tlak na príjmy bánk. Viem, že pre bankový sektor je to výzva. Som presvedčený, že banky túto výzvy prijmú, zefektívnia platby, využijú veľkosť ekonomiky a využijú príležitosť [vyplývajúcu] z väčšieho európskeho platobného trhu”, dodal komisár.

“Banky sa neľakajú svojej zodpovednosti a záväzkov a budú tak konať aj naďalej”, vyhlásil Michel Pébereau, prezident Európskej bankovej federácie a prezident banky BNP Paribas. Zároveň však dodal, že nie sú to len banky, ktoré sú zodpovedné za úspech SEPA. Podľa neho je potrebné, aby sa do budovania platobného mechanizmu zapojili všetky zúčastnené strany. Spolupráca je pre SEPA kľúčovou.

Xavier Durieu, generálny tajomník EuroCommerce, organizácie zastupujúcej asi 6 miliónov maloobchodných spoločností: “Zo všetkých týchto projektov, hoci nie úplne implementovaných, bude získavať každý jeden európsky občan.”

Gerhard Huemer, riaditeľ pre hospodársku a fiškálnu politiku UEAPME: “Dnešné odštartovanie je dôležitým krokom, ale napriek tomu sme presvedčení, že zatiaľ je na oslavy príliš skoro.” SEPA označil za systém, ktorý sa malých a stredných firiem dotýka len okrajovo. Podnikatelia zastúpení v UEAPME totiž vykonajú spravidla len zopár cezhraničných transakcií za rok. Navyše Huemer označil SEPA za skôr nejasný, viac zaťažujúci a možno v konečnom dôsledku aj drahší, než je súčasný stav.

Nasledujúce kroky

  • 28. január 2008: Spustenie SEPA. V blízkej budúcnosti budú predstavené prvé kompatibilné finančné produkty.
  • 1. november 2009: Konečný termín pre predstavenie platobných nástrojov SEPA pre priame debetné operácie.
  • 1. november 2009: Konečný termín pre implementáciu Smernice o platobných službách.
  • 31. december 2010: Konečný termín pre nahradenie súčasných platobných kariet novým európskym typom, kompatibilným so SEPA.

REKLAMA

REKLAMA