Rada EÚ vs. Európsky parlament v otázke vody a ortuti

Ministri životného prostredia EÚ včera v duchu pôvodného návrhu z dielne Európskej komisie dospeli k dohode v otázkach látok prítomných v povrchových európskych vodách, skladovania ortuti a obmedzenia jej exportu, ktorá je v rozpore s postojom Európskeho parlamentu, požadujúcim prísnejšie normy.

Pozadie

Otázka látok prítomných vo vode spadá do rámca smernice o normách upravujúcich kvalitu vody, ktorá je podsmernicou alebo „dcérskou smernicou“ rámcovej smernice v oblasti vody, prijatej v roku 2000. Táto smernica smeruje k spojeniu veľkého množstva legislatívnych textov týkajúcich sa vodnej politiky do globálnej stratégie. Európsky parlament v máji tohto roku hlasoval v prospech značného zvýšenia počtu primárne nebezpečných látok, čím podporil postupnú elimináciu určitého počtu týchto látok do roku 2015.

Európsky parlament sa na svojom zasadaní 19. júna 2007 vyjadril v otázke ortuti jasnou väčšinou za zákaz tak dovozu, ako aj vývozu tejto látky a zároveň za podpory Švédska za rozšírenie tohto zákazu nielen na kovovú ortuť, ale aj na zmesi obsahujúce túto látku.

Ministri pre životné prostredie EÚ sa v uplynulých dňoch stretli v Luxembursku, aby o týchto otázkach spoločne diskutovali.

Otázky

  • Očisťovanie európskych vôd

Diskusie na zasadnutí Rady EÚ pre životné prostredie sa sústredili na otázky pesticídov, ťažkých kovov a iných látok prítomných vo vode, hlavne na počet prioritne nebezpečných látok a limity, ktoré sa na ne vzťahujú hlavne, čo sa týka povrchových vôd.

Ministri pre životné prostredie z krajín EÚ sa rozhodli neprijať podstatné zvýšenie počtu prioritne nebezpečných látok, ktoré si prial Európsky parlament a ponechali pôvodný zoznam týchto látok navrhnutý Komisiou v počte 33.

Očakáva sa, že v tejto otázke dôjde k „ťažkému boju” s Európskym parlamentom.

  • Ortuť

Rada EÚ sa postavila proti návrhu Európskeho parlamentu z prvého čítania o zákaze vývozu tejto látky od roku 2010, pričom schválila pôvodný návrh Komisie, ktorý hovorí o roku 2011 ako o hraničnom termíne v tejto otázke. Ministri pritom vôbec nerokovali o návrhu Parlamentu rozšíriť tento zákaz aj na dovoz ortuti, ktorý by v podstate znamenal absolútny koniec obchodovaniu s ortuťou v EÚ. Rada EÚ sa taktiež rozhodla na nerozširovaní zákazu na zmesi s obsahom ortuti.

V otázke skladovania ortuti sa Rada zhodla na potrebe vypracovania bezpečnej metódy likvidácie týchto látok a vymedzenia právnych podmienok pred samotným začatím uskladňovania. Myšlienka soľných baní ako miesta dočasného a potenciálne aj trvalého uskladnenia zostáva stále v hre.

Dohoda, ktorá bola uzavretá v Rade EÚ, teraz pôjde do druhého čítania v Európskom parlamente, kde sa neočakáva jej vrelé prijatie. Najpravdepodobnejším riešením týchto otázok bude kompromis v Zmierovacom konaní.

Pozície

Európsky úrad pre životné prostredie (EEB) vyjadril svoju hlbokú ľútosť nad pozíciou Rady v otázke noriem kvality vody, keď jeho predstavitelia povedali: „Toto dovoľuje štátom EÚ deklarovať, že ich povrchové vody dosahujú  požadovaný „dobrý chemický stav“, zatiaľ čo v skutočnosti môžu byť veľmi znečistené.“

V otázke ortuti Kampaň EEB za nulovú prítomnosť ortuti považuje nezahrnutie ortuťových zmesí do zákazu vývozu za „medzeru“, ktorá dovolí „nepriamy vývoz stoviek ton ortuti z EÚ“.

Euro Chlor, ktorý zastupuje európsky priemysel chlórovaných a alkalických produktov naznačil, že „európski producenti, ktorí pracujú s ortuťovými elektrolytickými bunkami sú pripravení  dospieť z vlastnej vôle k dohode s Komisiou v prospech podzemného bezpečného a trvalého uskladňovania, ktoré prinesie vhodné riešenie pre 9600 ton nadbytočného kovu, pochádzajúceho z 44 tovární, ktoré budú do roku 2020 postupne zatvárané.“

REKLAMA

REKLAMA