Radičová: Konvergencia áno, otázka je ako

Do agendy energetického summitu vstúpila snaha najväčších ekonomík presadiť myšlienku spoločnej hospodárskej vlády v eurozóne a tiež zahranično-politický vývoj, predovšetkým v Egypte. Podľa viacerých účastníkov bola nálada od začiatku chladná.

Európska únia by mala byť energeticky prepojenejšia, solidárnejšia, sebestačnejšia a šetrnejšia. Lídri sa dohodli na potrebe posilniť konkurencieschopnosť, ale zatiaľ nevedia ako.

Nemecko-francúzsky návrh „hospodárskej vlády“

Nemecka kancelárka Angela Merkelová spoločne s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym presadzovali na summite EÚ myšlienku spoločnej hospodárskej vlády v eurozóne. V takzvanom „Pakte pre konkurencieschopnosť“ sa hovorí o harmonizácii daní, politík trhu práce, vrátane odchodu do dôchodku vo veku 67 rokov, ďalej o opatreniach pre systémy indexovania platov, dlhové limity či brzdy a o vzájomnom uznávaní kvalifikácií dosiahnutého vzdelania.

Kancelárka Angela Merkelová po skončení summitu nemecko-francúzky návrh obhajovala slovami: „Chceme novú kvalitu ekonomickej koordinácie v eurozóne, ktorá je otvorená aj pre ďalšie krajiny.“

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy označil spojenectvo Nemecka a Francúzska za „veľmi silnú os.“

„Dohodli sme sa na princípe, ktorým je ekonomická vláda, harmonizácia a integrácia hospodárskych politík. Už to je veľa,“ uviedol Sarkozy a dodal: „Chceme kovergenciu rôznych európskych ekonomík a dohodli sme sa na štrukturálnom pláne, ktorý má priniesť odpovede na výzvy, ktorým Európa čelí.“

Plán však narazil na ostrú kritiku ostatných európskych predstaviteľov.

Rakúsky kancelár Werner Faymann hovoril o rozdelení Únie a nie o „širokom konsenze“ ako to deklarovala nemecká kancelárka: „Názory sa radikálne rozchádzajú.“

Poľský premiér Donald Tusk, ktorého krajina zatiaľ neprijala euro, priamo kritizoval Merkelovú a vyjadril „hlboké pochybnosti o spôsobe“ presadzovania hospodárskej vlády v rámci eurozóny. „Prečo musíme demonštrovať štiepenie? Stojí jej zvyšok únie v ceste?“ pýtal sa Tusk po skončení summitu.

Vylúčenie menších krajín z prvotného prediskutovanie plánu medzi Sarkozym a Merkelovou kritizoval aj maďarský premiér Viktor Orbán. Belgicku a Luxembursku sa nepáčila najmä požiadavka na zjednotenie veku odchodu do dôchodku v rámci eurozóny a odstránenie viazanosti zvyšovania platov na infláciu.

Zástupca zo Sarkozyho tímu novinárom vysvetlil, že Paríž a Berlín po prvýkrát navrhli použiť článok 136 Lisabonskej zmluvy, ktorý umožňuje krajinám eurozóny „posilniť koordináciu a dohľad nad rozpočtovou disciplínou bez nutného schválenia ostatnými členskými štátmi mimo eurozóny“.

Ako po summite uviedol prezident Európskej únie Herman van Rompuy, šlo o „rozhodnutie o postupe“ a o predloženom návrhu sa nediskutovalo „do hĺbky.“ Konkrétne rozhodnutia majú byť prijaté až na pravidelnom marcovom summite.

Energetika hlavným bodom rokovaní

Dvadsaťsedem lídrov v piatok diskutovalo o výhodách vytvorenia jednotného trhu aj na poli energetiky, čo sa doteraz napriek viacerým deklaráciám nepodarilo uskutočniť.„Jednotný trh by sa mal dokončiť do roku 2014, aby plyn a elektrina mohli voľne prúdiť,“ píše sa v záveroch summitu.“

Aj keď v niektorých prípadoch už funguje prepojenie jednotlivých národných sietí elektriny a plynu, v budúcnosti sa plánuje spojenie všetkých systémov do jedného celoeurópskeho. Spotrebiteľ by si tak napríklad mohol vybrať svojho dodávateľa aj zo zahraničia podľa cenovej výhodnosti.

Predseda Európskeho parlamentu, Jerzy Buzek, zosumarizoval hlavné body rokovaní v oblasti energetiky: „Tri body boli najdôležitejšie: cezhraničné prepojenia v energetike, aby sa vybudoval jednotný trh, prísna koordinácia pri nákupoch energie z krajín mimo EÚ a spoločný výskum, vývoj a inovácie, aby sa vytvorila čistá, nízkouhlíková energia a splnili všetky environmentálne požiadavky.“

„Našou úlohou je zaistiť najspoľahlivejšiu, najdostupnejšiu a najudržateľnejšiu energiu pre každého občana. Musíme tiež skutočne integrovať energetický trh, a to veľkými investíciami do infraštruktúry. Potrebujeme 200 miliárd eur len pre infraštruktúru a celkovo pre energetický sektor bilión eur,“ uviedol predseda Parlamentu.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso zdôraznil, že „skutočne integrovaný európsky trh s energiami do roku 2014 umožní vytvoriť 5 miliónov pracovných miest, posilní rast a zníži našu energetickú závislosť, ktorá nás v súčasnosti stojí 210 miliárd eur ročne.“ Za investície do prepájania sietí by mal v prevažnej miere zodpovedať súkromný sektor, pričom vlády by im mali zabezpečiť vhodné regulačné a investičné prostredie.

Súkromné investície treba „posmeliť“ stimulmi zo zdrojov EÚ i členských štátov. To ale odmietajú predovšetkým krajiny s relatívne vybudovanou infraštruktúrou ako Veľká Británia a Švédsko. Aj preto sa v záveroch len konštatuje, že „v prípade, ak niektoré projekty odôvodnené energetickou bezpečnosťou a solidaritou nebudú schopné pritiahnuť financie z trhu, môžu sa použiť určité obmedzené verejné zdroje.“

Do konca júna 2011 by mala Komisia informovať o rozsahu takýchto potenciálnych investícií spolu s návrhmi, ako by bolo možné zabezpečiť finančné nároky, či odstrániť prípadne prekážky.

Podľa premiérky Ivety Radičovej sú regionálne prepojenie sietí a lepšia regulácia „tou správnou cestou k spoločnému trhu. Je potrebné tvoriť ho zdola nahor, bez investícií do fungujúcich medzištátnych sietí to bude iba teória.“

Silná agenda Európskej komisie – energetická účinnosť sa napokon dostala do záverov len vo veľmi miernej podobe – od 1. januára 2012 „by mali“ verejné obstarávania na stavby obsahovať klauzulu, že tieto budovy budú zodpovedať stanoveným štandardom energetickej účinnosti.

Český premiér Petr Nečas hneď po príchode na summit avizoval, že bude obhajovať miesto jadrovej energie v budúcej európskej politike: „Atómová energia je nevyhnutnou súčasťou energetického mixu. Odpor voči nej má skôr charakter predsudkov, než nejakého racionálneho podloženého názoru. Navyše je to bezemisný zdroj energie. My sme presvedčení, že ignorovať jadrovú energetiku a súčasne sa snažiť znížiť razantne emisiu skleníkových plynov, je protirečenie. V tomto smere si myslíme, že prišiel čas na renesanciu jadrovej energetiky."

Orbán spokojný: Obrovský úspech Maďarska

Premiér predsedajúcej krajiny v Rade EÚ Viktor Orbán označil rozhodnutia summitu o energetickej politike za obrovský úspech svojej krajiny a prelom. „Maďarsko bude mať v priebehu niekoľkých rokov prístup k dodávkam zdrojov energií smerom od Čierneho, Baltického a Jadranského mora a tým sa dostane von z obrovskej pasce," uviedol Orbán pre tlačovú agentúru MTI.

Dodal, že čoskoro sa rozhodne o výstavbe nového bloku atómovej elektrárne v Paksi a vo februári vláda predstaví program, ktorým podporí prechod z vykurovania plynom na kombinované spaľovanie.

Téma inovácií bez vážnejších konfliktov

Zástupcovia členských krajín potvrdili spoločný zámer Únie dokončiť do roku 2014 Európsku výskumnú oblasť (ERA), zvýšiť vzájomnú spoluprácu a mobilitu vedcov a zvýšiť atraktivitu Európy pre zahraničných výskumníkov. Do roku 2015 by mal byť tiež dokončený jednotný digitálny trh.

Pripomenuli tiež ochotu členských štátov venovať aspoň 50% príjmov z ETS na financovanie aktivít na klimatické opatrenia, vrátane inovatívnych projektov a odsúhlasili zlepšenie alokácie prostriedkov zo štrukturálnych fondov pre výskum a inovácie.

Únia nepožaduje odchod Mubaraka

Vzhľadom na rozdielne názory, či by sa mala v Egypte uskutočniť zmena na čele s prezidentom Hosni Mubarakom alebo bez neho, pripojili lídri k záverom deklaráciu, v ktorej požadujú, aby úrady rešpektovali vôľu egyptského ľudu po politickej reforme, pričom vychádzali aj z vlastných skúseností post-socialistického a post-fašistického prechodu.

Britský premiér David Cameron požadoval použiť tvrdší jazyk. Na druhú stranu taliansky premiér Silvio Berlusconi tvrdil, že prechod k demokracii by sa mal uskutočniť bez toho, aby sa prerušili vzťahy s Mubarakom.

„Proces prechodu musí začať teraz,“ uvádza sa v dokumente, ktorý sa však bližšie nezaoberá možnou politickou budúcnosťou egyptského prezidenta.

Diplomati pre EurActiv uviedli, že najväčšia arabská krajina je špeciálnym prípadom: „Toto je energetický summit. Predstavte si, čo by sa stalo, keby sa mal uzavrieť Suezský prieplav.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA