Reforma štátnej pomoci 2005 – 2009

Cieľom správy o reforme štátnej pomoci na roky 2005-2009, ktorú 14. februára 2006 schválilo plénum Európskeho parlamentu, je obmedziť štátnu pomoc a sústrediť ju na podporu rastu a zamestnanosti v rámci Lisabonskej stratégie.

 

Pozadie

Celková suma štátnej pomoci, ktorá sa každoročne poskytuje v rámci EÚ, sa rovná viac ako 50 % ročného rozpočtu EÚ aj podľa najkonzervatívnejších odhadov, pričom výška štátnej pomoci ako podiel z HDP sa v členských štátoch podstatne líši. V roku 2003 sa pohybovala v rozmedzí od 0,1 % do 2,67 %, čo prípadne môže spôsobiť výrazné narušenia trhu. Podľa článku 87 Zmluvy je štátna pomoc nezlučiteľná so spoločným trhom, „pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

Otázky

Parlament uvítal úmysel Komisie zmodernizovať praktiky a postupy týkajúce sa štátnej pomoci tak, ako je načrtnutý v orientačnom pláne pre reformu štátnej pomoci. Zároveň už vo svojich predchádzajúcich uzneseniach o štátnej pomoci a vo svojich pravidelných rokovaniach so zástupcami Komisie v rámci Výboru pre hospodárske a menové veci opakovane trval na opatreniach na zabezpečenie väčšej transparentnosti štátnej pomoci.

Správa švédskeho poslanca Gunnara Hökmarka (EĽS-ED) z Výboru pre hospodárske a menové veci za „najúčinnejší spôsob prideľovania obmedzených finančných prostriedkov“ považuje trhové hospodárstvo a „štátna pomoc by sa preto mala považovať za posledné možné východisko“.

Správa je rozdelená na niekoľko častí a okrem všeobecných ustanovení, týkajúcich sa štátnej pomoci, sa zaoberá aj výraznejším hospodárskym prístupom Komisie ku konaniu o štátnej pomoci, otázke inovácií, výskumu a rozvoja, rizikovému kapitálu, službám všeobecného hospodárskeho záujmu, regionálnej pomoci, či pomoci na ochranu životného prostredia.

Štátna pomoc by podľa správy mala mať vždy jasne vymedzené ciele, mala by byť primeraná a predovšetkým udeľovaná na dočasnom základe. Keďže je financovaná z daní európskych daňových poplatníkov, musí sa využívať zodpovedne pri zabezpečení vysokej efektívnosti vynaloženia nákladov. Odôvodnenie poskytovania štátnej pomoci by sa malo pravidelne a v primeraných intervaloch prehodnocovať, pričom pravidelný monitoring a audit využívania štátnej pomoci by nemali uskutočňovať národné orgány, zodpovedné za výkon finančnej kontroly v členských štátoch. Efektívnosť kontrolnej politiky štátnej pomoci podľa správy závisí od lepšieho informovania týkajúceho sa dopadov pre zúčastnené strany.

Správa:

  • nalieha na Komisiu, aby stanovila jasné lehoty pre konanie o štátnej pomoci vrátane jeho dodržiavania;
  • vyjadruje nespokojnosť nad skutočnosťou, že sa sankcie za nedodržanie oznamovacej povinnosti v súčasnosti uplatňujú iba voči príjemcovi a nie voči členským štátom; podporuje Komisiu v jej úmysle preskúmať nové mechanizmy, ktoré by členské štáty odradzovali od nesprávneho uplatňovania pravidiel poskytovania štátnej pomoci vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti stanovila primerané sankcie;
  • opakovane požaduje, aby sa v prípade všetkých záležitostí v oblasti politiky hospodárskej súťaže, o ktorých rozhoduje Rada kvalifikovanou väčšinou, zaviedol spolurozhodovací postup.

Pozície

Autor správy, poslanec Gunnar Hökmark (EĽS-ED) uviedol, že nová a zlepšená regulácia s cieľom znížiť štátnu pomoc je „veľkým krokom vpred”.

Slovenský europoslanec Miloš Koterec (SES) z pozície spravodajcu nedávno prijatej správy o štátnej pomoci hovoril o možných vplyvoch jej reformy na hospodársku, sociálnu a teritoriálnu kohéziu.

Vyjadril súhlas s názorom Európskej komisie, že poskytovanie štátnej pomoci je dôležitým faktorom zabezpečenia rovnomerného regionálneho rozvoja a vyzdvihol tzv. regionálne bonusy. „Zdá sa mi logické, že pri úsilí o dosiahnutie lisabonských parametrov musíme viac investovať do regiónov, ktoré zaostávajú, aby sme nevytvárali len vyspelé, konkurencieschopné enklávy, ktoré budú za sebou ako nevyhnutnú záťaž ťahať zaostalé oblasti a zväzovať tak ruky komplexnému rozmachu Európskej únie“, uviedol Koterec.

Upozornil na nutnosť jednoduchosti a transparentnosti celého systému poskytovania štátnej pomoci. „Všetci záujemcovia o takúto pomoc musia byť absolútne presvedčení, že ak nedostali štátnu pomoc pre svoje činnosti, bolo to z objektívnych dôvodov. Takisto musia byť informovaní o tom, kto pomoc dostal a prečo“. Za dôležitý prvok, ktorý môže tento systém podporiť, ale na druhej strane ho aj narušiť, označil Miloš Koterec národné vlády. „Ak sa na ne bude klásť viac zodpovednosti pri rozhodovaní o poskytovaní štátnej pomoci, musia byť ich rozhodnutia a činnosť neoddeliteľnou súčasťou transparentnosti celého systému“.

Ďalší slovenský poslanec Ján Hudacký (EĽS-ED) vo svojom príspevku zdôraznil oblasť inovácií, výskumu, vývoja, a ich súvislosti s prístupom k rizikovému kapitálu. Označil ich za oblasti, v ktorých dobre zamerané verejné zdroje môžu byť investované s vysokou mierou návratnosti v podobe trvalo udržateľného rozvoja a zvýšenia konkurencieschopnosti európskej ekonomiky, predovšetkým malých a stredných podnikov.

„Model verejno-súkromných spoločností pre vytváranie výskumných vývojových centier, technologických inkubátorových centier, high-tech centier s významným postavením univerzít, ale aj miestnej a regionálnej samosprávy a inštitúcií tretieho sektora môže výrazne prispieť k lepšej transparentnosti využívania verejných zdrojov a zároveň dostatočne využiť potenciál v jednotlivých členských krajinách”, uviedol Hudacký.

To isté podľa jeho slov platí aj o fondoch rizikového kapitálu. „Bez verejných zdrojov je skoro nemožné etablovať fondy zárodkového kapitálu, ktoré sú potrebné pre začínajúce inovatívne firmy“. Politika štátnej pomoci by podľa neho rozhodne nemala brániť ich rozvoju, ale naopak, mala by podnecovať a priťahovať súkromný kapitál. 

REKLAMA

REKLAMA