Rozpočet EÚ pre rok 2018: Menej peňazí pre Turecko a rozvojovú pomoc

Najväčšia časť peňazí pôjde na rast a tvorbu pracovných miest, strategické investície a konvergenciu. Slovenské ministerstvo financií vníma dohodu členských štátov a Európskeho parlamentu pozitívne.

Rada Európskej únie sa v sobotu dohodla so zástupcami Európskeho parlamentu na nárvhu rozpočtu pre rok 2018.

Zmierovacie rozhovory určili štyri hlavné priority pre európske financie v nadchádzajúcom roku: práca, investície, migrácia a bezpečnosť.

Kompromisnú dohodu musia formálne potvrdiť  ešte členské státy a následne schváliť Európsky parlament. Malo by sa tak stať do konca novembra.

17- hodinové rokovania

Rokovanie zmierovacieho výboru, ktorý tvorí po 28 zástupcov z Európskeho parlamentu a Rady EÚ, trvali sedemnásť hodín. Ich výsledkom je dohoda o navýšení európskeho rozpočtu pre budúci rok na 160,1 miliárd eur. Oproti minulému roku tak do spoločnej kasy pribudnú dve miliardy eur.

Konečná dohoda je kompromisom troch hlavných európskych inštitúcií. Najviac sa však blíži májovému návrhu Európskej komisie, ktorý predpokladal rozpočet pre rok 2018 vo výške 160,6 miliárd eur.

Európsky parlament v septembri odsúhlasil ešte o niečo ambicióznejší návrh. Požadoval navýšiť budúcoročný rozpočet EÚ o ďalšie dve miliardy na 162,6 miliárd eur.

Predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani minulý týždeň dokoncal vyzval na zdvojnásobenie európskych financií na 280 miliárd eur.

Tradične s najopatrnejším návrhom prišli zástupcovia členských štátov. Rada EÚ odporúčala rozpočet o 1,7 miliardy nižší ako predpokladal návrh Komisie.

Dohodnutý kompromis je tak nakoniec bližší pozícii členských štátov.

„Návrh Rady EÚ je v porovnaní s návrhom europarlamentu konzervatívnejší. Ten rozdiel však nie je väčší ako v minulých rokoch. Máme rovnaké priority a dohoda môže všetkým len prospieť,“ uviedol ešte pred štartom rokovaní tajomník ministerstva financií predsedníckeho Estónska a hlavný vyjednávač Rady EÚ Märt Kivine.

Priority pre budúci rok

Takmer  polovica všetkých prostriedkov (77 milárd eur) z nového rozpočtu pôjde na programy, ktoré  podporujú ekonomiku a konkurencieschopnosť európskych univerzít a podnikateľov.

Z týchto peňazí takmer dve miliardy eur poputuje do Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI, tzv. Junckerov fond), 354 milónov eur je určených na podporu stredných a malých podnikov v rámci programu COSME. Do rámcového programu Európskej únie pre výskum a vývoj Horizont 2020 pôjde 11,2 miliardy eur, čo je o 70 milióv eur viac ako v predošlom roku.

Junckerov plán vytvorí 700 tisíc pracovných miest, tvrdí šéf EIB

Celkovo 55 miliárd eur z budúcoročného rozpočtu je určených na podporu rastu, tvorbu pracovných miest a riešenie nezamestnanosti mladých v najviac postihnutých regiónoch.

Zároveň o 800 tisíc eur viac pôjde na balík pre „strategickú komunikáciu“, čo v praxi znamená boj na odhaľovanie ruských dezinformačných kampaní v krajinách EÚ.

„Je to rozpočet pre všetkých. Bude vytvárať nové pracovné miesta, podporí rast a investície. Mladým pomôže nájsť prácu či stáže. Zároveň z Európy spraví bezpečnejšie miesto. Každé jedno euro musí byť použité efektívne a musí vytvárať pridanú hodnotu pre Európu,“ vyhlásil po rokovaniach eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Gunter Oettinger.

Slovensko je spokojné

Slovenské ministerstvo financií hodnotí dosiahnutie dohody o rozpočte EÚ na rok 2018 pozitívne. Vyzdvihuje hlavne to, že sa inštitúcie tretí rok po sebe dohodli už v priebehu novembra.

„To je aj vzhľadom na prebiehajúce rokovania o brexite úspech,“ uviedla hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová pre portál EurActiv.sk.

Rok 2018 je posledným rokom členstva Veľkej Británie v EÚ. Jej príspevok do spoločného rozpočtu tvorí zhruba 12,5 percenta.

Hodnota za európske peniaze – cesta k efektívnejšiemu rozpočtu EÚ

Rezort financií víta aj navýšenie objemu prostriedkov pre programy na podporu vedy a výskumu ako i programu Erasmus, ktoré „prispievajú k vyššej konkurencieschopnosti celej EÚ a sú využívané aj na Slovensku.“

Ďalším pozítívom podľa ministerstva je, že sa dohodnuté škrty nedotkli slovenských prioritných oblastí, ale zamerali sa na napríklad na predvstupovú pomoc Turecku, „ktoré sa odvracia od európskych štandardov.“

„Vďaka týmto úsporám bude môcť EÚ lepšie reagovať na nepredvídané udalosti v priebehu budúceho roka a zároveň členské štáty EÚ ušetria na odvodoch do spoločného rozpočtu,“ dodala Gogová.

Menej peňazí pre Turecko

Slovenský rezort tak reaguje na dohodu zmierovacieho výboru o obmedzení finančnej podpory pre Turecko, ktorú dostáva v súvislosti s prístupovými rozhovormi. Kandidátska krajina príde o 105 miliónov eur z balíčka predvstupovej pomoci.

„Krajiny, ktoré spolupracujú s EÚ a rešpektujú demokratické štandardy, majú aj naďalej našu jednoznačnú podporu. Tým, ktorí sa týmto štandardom vzďaľujú a porušujú základné práva, sme poslali jasnú správu, že únijné peniaze nie sú poskytované bezpodmienečne,“ uviedol rumunský europoslanec Siegfried Murešan, ktorý v rokovaniach zastupoval europarlament.

V rámci súčasného viacročného finančného rámca 2014-2020 má krajina polmesiaca získať podporu v honote 4,5 miliardy eur. Tie sú určené napríklad na posilňovanie nezávislého súdnictva, vládu práva, či zlepšenie verejnej administratívy.

Únia prispela Turecku aj troma miliónmi eur na riešenie migračnej krízy.

Škrty pre rozvojovú pomoc

Ministri financií odmietli navýšenie výdavkov na zahraničnú rozvojovú pomoc, ktoré požadoval Európsky parlament. Oproti minulému roku pôjde na rozvojovú pomoc o šest percent menej prostriedkov z rozpočtu EÚ.

Škrty v programoch rozvojovej pomoci zákonite vyvovali vlnu nevôle zo strany neziskových organizácií.

Napriek tomu, že dohoda počíta s navýšením v kľučových oblatiach ako zdravie, vzdelanie a stravovanie, Európska únia podľa Valentini Barbagallovej z organizácie ONE opäť uprednostnila „čiastkové a rýchle opatrenia, pred komplexnými riešeniami.

„Veľkosť africkej populácie bude v porovnaní s populáciou EÚ v roku 2050 desaťnásobná. Únia si musí čo najrýchlejšie uvedomiť, že dlhodobé investovanie do rozvojovej pomoci je investovanie do prosperity a stability Európy“, doplnila Barbagallová.

Hilary Jeuneová z neziskovej organizácie Oxfam si myslí, že Únia odvracia zrak od ľudí v ťažkej životnej situácii.

„EÚ si osvojila tunelové videnie. Tým, že okresala financie na pomoc ľuďom zasiahnutým chudobou a krízou, dokázala, že sa zaujíma len o vlastnú bezpečnosť.“

Škrtanie v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci podľa Tanyi Coxovej z organizácie Plan International priamo odporuje prianiam európskych občanov.

„Tieto opatrenia berú peniaze z rúk najchudobnejších a najvylúčenejších, aby opravili nesprávne rozhodnutia EÚ pri riešení migračnej krízy,“ uviedla Coxová.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA