Rozpočet na rok 2009 zabúda na ekonomickú krízu

Rozpočet na rok 2009 podľa Inštitútu zamestnanosti nedostatočne reflektuje potreby trhu práce. Aj keď síce oproti roku 2008 ráta so zvýšenými výdavkami na politiku zamestnanosti, v porovnaní s rokom 2007 ide len o nepatrnú zmenu.

stavbári robotníci, Flickr: Bill Jacobus (CC)
Zdroj: Bill Jacobus, www.creativecommons.org

Parlament v piatok (28. novembra 2008) schválil tzv. zákon roka – rozpočet na rok 2009, historicky prvý, kde uvádzajú sumy v eurách. Z pohľadu Inštitútu zamestnanosti však rozpočet nereflektuje potreby trhu práce. Hoci Slovensko v roku 2008 zaznamenalo mierny pokles nezamestnanosti, aj tak patrí medzi krajiny s najvyšším počtom nezamestnaných. Z nich je podľa rôznych štatistík 50 alebo dokonca až 70 % bez práce viac ako jeden rok, takže ich zaraďujeme medzi dlhodobo nezamestnaných. Spomedzi členských krajín je na tom horšie už len Španielsko.

Podľa stanoviska Inštitútu zamestnanosti negatívne ukazovatele sú o to alarmujúcejšie, že Slovensko ich vykazuje pri vysokom hospodárskom raste. Nový rozpočet ráta so zvýšenými výdavkami oproti roku 2008, no Inštitút upozorňuje, že oproti roku 2007 ide len o nepatrné zvýšenie. Okrem povinného spolufinancovania štátny rozpočet prispeje len 18,1%, čo predstavuje 30 296 952 eur (cca 910 mil. SK), pričom viac ako polovica týchto výdavkov je určená priamo na tvorbu plánovaných 18 300 pracovných miest.

„Pri pohľade na štruktúru výdavkov rozpočtu na rok 2009 je jasné, že štát chce politiku zamestnanosti riešiť prakticky iba prostredníctvom eurofondov. Ich čerpanie je však problematické, pretože za roky 2007 a 2008 sa nevyčerpalo takmer nič (okolo 1.2 mld Sk z programovacieho obdobia 2007-2013, z plánovaných 10 mld Sk). Pritom podľa výpočtov Ekonomického ústavu SAV neskoré čerpanie eurofondov pripraví Slovensko o osminu ich efektov na HDP,“ argumentuje Inštitút.

Podľa správy štatistického úradu Eurostat o výdavkoch na služby zamestnanosti a réžiu úradov práce dáva Slovensko na aktívne opatrenia 21,9 % zo všetkých výdavkov, pričom 26,4 % ide na služby zamestnanosti. Najmenej dávame napríklad na vzdelávanie. „Vzdelávanie je pritom v členských krajinách EÚ najčastejšie využívané aktívne opatrenie, až 41% z výdavkov na APTP smeruje do týchto oblastí,“ tvrdí Inštitút. Podľa výpočtov Eurostatu na vzdelávanie jedného nezamestnaného dávame 12,1 eura (trikrát menej ako v Bulharsku). Napríklad v Rakúsku je to 5 276 eur.

„Aktívna politika trhu práce by preto mala byť zameraná najmä na zvyšovanie priestorovej ale aj profesijnej mobility na trhu práce, čo ako vidíme z dostupných údajov sa nedeje a aktívna politika sa tak stáva skôr nástrojom sociálneho zmieru ako reálneho zvyšovania zamestnanosti,“ tvrdí Inštitút zamestnanosti. 

REKLAMA

REKLAMA