Rumunsko ide bojovať za započítavanie penzijných reforiem

O výzve skupiny krajín, ktoré žiadajú zmiernenie spôsobu započítavania penzijných reforiem do rozpočtových schodkov, sa bude ešte rokovať. Rumunského prezidenta ale závery summitu neuspokojujú a prehlásil, že za úpravu pravidiel chce bojovať.

„Nie som spokojný“, povedal pre EurActiv rumunský prezident Trajan Basescu k záverom, ktoré prijala minulý týždeň Európska rada.

Deväť prevažne nových členských krajín na summite vystúpilo s požiadavkou, aby štáty, ktoré prikročia k reformám svojich penzijných systémov, neboli pri vyhodnocovaní plnenia kritérií Paktu stability a rastu znevýhodnené oproti ostatným krajinám. Reformy systémov dôchodkového poistenia so sebou totiž prinášajú vysoké nároky na štátne pokladne a tie sa potom nutne odrážajú vo výške národných rozpočtových schodkov.

Na základe Paktu stability a rastu, ktorý predstavuje hlavný nástroj rozpočtovej koordinácie v EÚ, nemajú národné deficity verejných financií prevyšovať 3 % HDP. Krajiny, ktoré sa odhodlávajú (alebo sa už v minulosti odhodlali) k zmene svojich dôchodkových systémov, majú preto už obavy, že vďaka zvýšeným nákladom reforiem rozpočtové kritérium prekročia.

Úsilie o zmiernenie rozpočtových pravidiel okrem toho prebieha v čase, kedy EÚ v reakcii na grécku dlhovú krízu schválila sprísnenie sankcií za porušenie pravidiel Paktu.

Európska rada zatiaľ na výzvu deviatich krajín jasnú odpoveď nedala. Vo svojich záveroch len konštatovala, že „uznáva dôležitosť systémových penzijných reforiem“ a dodala, že je v rámci Paktu rastu a stability treba „zabezpečiť rovné podmienky“. S týmto vyjadrením ponechala vyhodnotenia dopadov možného zohľadnenia penzijných reforiem v rámci Paktu stability a rastu na Radu ministrov EÚ. K téme sa majú lídri vrátiť na decembrovom summite.

Len na päť rokov

O zohľadnenie nákladov penzijných reforiem požiadalo Švédsko a osem nových členských krajín vrátane Slovenskej republiky Európsku úniu už v auguste. Komisia na ich výzvu odpovedala ponukou päťročného obdobia, v ktorom by sa na štáty, ktoré penzijnú reformu podstúpia, nahliadalo pri hodnotení rozpočtových schodkov v rámci Paktu stability zhovievavejšie ako k ostatným. Tento návrh sa ale u krajín ako je Rumunsko, Poľsko alebo Slovensko nestretol s príliš veľkým pochopením. Penzijné reformy (a s nimi zvýšené nároky na národné rozpočty) môžu byť podľa nich naprogramované na viac ako päť rokov.

Férová hra

Kým napríklad Česká republika podľa vyjadrenia premiéra Petra Nečasa nepovažuje zmenu účtovných pravidiel za „fatálnu záležitosť“, Rumunsku ide oveľa. Bukurešť bojuje s deficitom vo výške 6,8 % HDP (teda viac ako dvojnásobok rozpočtového kritériá), jeho ekonomika podľa predpovedí po minuloročnom 7,1 % prepade tento rok poklesne o ďalšie 2 % a krajina je závislá na medzinárodnej pomoci MMF a EÚ. Prikročenie k penzijnej reforme je pritom jednou z podmienok pre uvoľnenie ďalšej splátky.

„Máme povinnosť sa k splneniu kritérií (rozpočtových a dlhových) priblížiť,“ povedal Basescu. „Pri podobných diskusiách ale nemôžeme odsúvať spravodlivosť do pozadia. Ak sa rozhodneme vyčleniť čiastku na štátne penzie (mimo rozpočet), je to len naša zodpovednosť a nikto iný by za to byť zodpovedný nemal byť“, dodal.

Podľa rumunského prezidenta je potrebné rozpočtové pravidlá EÚ nastaviť férovo. Zároveň ale uviedol, že je dôležité dohliadnuť na to, aby žiadosť skupiny nových členských štátov nezakladala nebezpečný precedens. „Pokiaľ vyčleníme 2 % a odpočítame ich z deficitu, nabudúce by sme mohli žiadať 20 %,“ povedal prezident.

Podobne silnými bojovníkmi za úpravu účtovných pravidiel zostávajú aj Poliaci. Náklady tamojšej reformy sa totiž odhadujú na 2,5 % HDP, čo predstavuje prakticky celkovú výšku povoleného 3 % deficitu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA