Rumunsko je ďalšia obeť krízy

Rumunsko začalo vyjednávať s Európskou komisiou aj Medzinárodným menovým fondom o záchrannom balíku.

Pozadie:

Podľa analytikov je pomoc Medzinárodného menového fondu (MMF) pre rumunskú ekonomiku nevyhnutná. Krajinu podobne ako Lotyšsko, Ukrajinu a Maďarsko trápi deficit rozpočtu a kapitálu. Maďarsko v novembri dostalo od EÚ, MMF a Svetovej banky záchranný balík vo výške 25,1 miliardy USD.

Lotyšská vládna koalícia štyroch strán minulý týždeň skolabovala a premiér odstúpil pre ekonomické problémy. Krajina si  musela požičať 7,5 miliardy eur od EÚ, nordických krajín, Českej republiky, Poľska, Estónska a Svetovej banky. Medzinárodný menový fond prispel sumou 1,68 miliardy eur.

Nestabilná situácia na finančných trhoch spôsobuje výkyvy kurzov národných mien Poľska, Maďarska, Rumunska a Českej republiky, ktoré sa čoraz viac prepadávajú voči euru.

Otázky:

„Sumu určíme až vtedy, keď budeme vedieť všetky podmienky. Ak nebudeme spokojní, pravdepodobne pôžičku neprijmeme,“ povedal rumunský minister financií Gheorghe Pogea o možnom záchrannom balíku. Bukurešť včera otvorene pripustila, že začali vyjednávať s Medzinárodným menovým fondom.

Rumunský leu minulý rok stratil pätinu svojej hodnoty. Kým v období 2005 – 2008 sa pohyboval v rozmedzí 3,5 – 3,7 lei za euro, v decembri klesla na 3,9 lei za euro. V januári 2009 sa leu dokonca dostal na svoje historické minimum 4,3 lei za euro. Nezamestnanosť by podľa odhadov vlády mala tento rok stúpnuť o 5 %, najviac ľudí prepustia z automobilového sektora.

Guvernér Rumunskej centrálnej banky Mugur Isărescu taktiež zatiaľ odmietol konkretizovať sumu, ktorú krajina potrebuje. Podľa Ariela Emiriana zo Société Générale v Rumunsku krajina potrebuje asi 4 až 6 miliárd eur a väčšina by mala smerovať rovno do bankového sektora. Zároveň však upozorňuje, že Rumunsko nie je na pokraji hospodárskeho kolapsu ako to bolo v prípade Maďarska.

Miestne médiá sú však skeptické najmä v otázke aké dôsledky bude mať súčasná situácia na nedávno sformovanú vládu. Strana PDL (demokratickí liberáli) blízka prezidentovi Trajanovi Basescuovi má za koaličného partnera ľavicovú PSD (sociálni demokrati) aj napriek tradičným rozporom a analytici predpokladajú, že PSD bude proti zásahom do štátnych výdavkov.

  • Kríza na východe EÚ sa dá zvládnuť

Erik Berglof, hlavný ekonóm Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) vyhlásil, že kríza na východe Európy sa dá zvládnuť, pričom poukázal na to, že západné banky neprestali poskytovať úvery svojim dcérskym spoločnostiam v regióne, informuje Bloomberg. Agentúra citovala aj analytikov z JPMorgan, ktorí povedali, že európske banky budú potrebovať 40-miliardový balík kapitálu na pokrytie strát v strednej a východnej Európe.

  • Médiá kazia reputáciu

Medzitým orgány dohľadu Českej republiky, Slovenska, Poľska, Rumunska, Bulharska a Maďarska zaujali negatívne stanovisko v súvislosti so správami podľa ktorých sú západné banky vystavované priveľkému riziku pri investovaní do regiónu CEE.  „Zverejnené informácie sú často zjednodušené a zavádzajúce, čo môže  mať negatívne dopady na banky, ktoré pôsobia v týchto krajinách,“ píše sa v spoločnom stanovisku.

„Každá z členských krajín CEE má svoju vlastnú špecifickú ekonomickú a finančnú situáciu a tieto krajiny netvoria homogénny región,“ upozorňujú, pričom nadväzujú na diskusiu lídrov na nedeľnom mimoriadnom summite EÚ, kde sa predstavitelia členských štátov CEE sťažovali, že západné médiá im poškodzujú (EurActiv 02/03/09). Krajiny znepokojujú informácie varovania ratingových agentúr a titulky novín, ktoré región označili za „čiernu dieru“.

REKLAMA

REKLAMA