Rumunsko sa prehrieva

Rumunská ekonomika rastie rekordným tempom, analytici však varujú pred rizikom prehriatia a problémami na finančnom trhu.

Krátka správa

Rumunská ekonomika zaznamenala za niekoľko posledných rokov rekordné úrovne rastu – HDP sa zvyšoval od roku 2000 o priemerne 6%. Veľkosť trhu (druhý najväčší v EÚ-10+2 po Poľsku), nízka cena pracovnej sily a prebiehajúca privatizácia lákajú zahraničných investorov. Minulý rok prekročili priame zahraničné investície 10 miliárd eur, čo bolo najviac v regióne.

Analytici však upozorňujú na varovné signály prehriatia ekonomiky. Po rokoch postupného klesania vyskočila minulý mesiac inflácia na 6% (zo 4% v júli). Podpísali sa na nej rastúce ceny energií a potravín, ale ja zvyšovanie platov. Za rok by mali poskočiť o asi 25%, resp. 20% v reálnych cenách. Podľa Medzinárodného menového fondu, citovaného denníkom Financial Times, je síce rumunská pracovná sila stále medzi najlacnejšími v EÚ, jej cena však rastie rýchlejšie, než kdekoľvek inde. Produktivita práce v krajine vzrástla podľa MMF len o 10%.

Okrem miezd sa zvyšujú aj dôchodky. V súčasnosti sa implementuje 43% nárast, zvýšenie o ďalších 30% je schválené na začiatok roku 2009.

Zvyšovanie úrovne príjmov pomáha živiť nárast pôžičiek. Hoci je celková úroveň zadlženosti stále pomerne nízka – 30% HDP – suma poskytnutých pôžičiek by mala len toho roku narásť o 50-60%, podobne ako v 2006. Najväčšiu časť tvorili hypotéky. Hoci zástupcovia rumunského bankového sektora tvrdia, že sa správajú zodpovedne, MMF hovorí o riziku najmä preto, že približne polovica pôžičiek je cudzej mene, väčšinou euro.

Podľa denníka Financial Times MMF upozorňuje Bukurešť aj na ďalší príznak problémov – rastúci deficit bežného účtu. Tohto roku by mal dosiahnuť 14-15% HDP. Inak povedané, krajina omnoho viac dováža, ako vyváža. Minulý rok sa desaťmiliardový deficit bežného účtu podarilo takmer úplne pokryť priamymi zahraničnými investíciami (PZI) vo výške 9 miliárd eur (najmä vďaka privatizácii). Tento rok však PZI donesú len asi 7 miliárd, deficit však bude 17 miliárd. Rozdiel musia financovať pôžičky. Celkový rozpočtový deficit je síce stále na prijateľnej úrovni – 1,5% HDP tohto roku a 2,7% HDP plánovaného na budúci rok – podľa MMF je však vzhľadom na ekonomické podmienky privysoký.

Budúci rok čakajú Rumunsko parlamentné voľby. Dovtedy je ťažké očakávať, že by menšinová vláda premiéra Tarinceanu prijala reštriktívne opatrenia, ktoré MMF žiada.

REKLAMA

REKLAMA