Rusko a Ukrajina sa dohodli

Rusko a Ukrajina dosiahli ráno 4. januára dohodu o cenách zemného plynu, no ich spor zdôraznil energetickú závislosť EÚ.

 

Krátka správa

Podľa komplikovanej dohody bude Rusko predávať zemný plyn za cenu 230 dolárov za 1 000 kubických metrov dcérskej spoločnosti Gazpromu – Roskurenergo, ktorá bude zmiešavať ruský plyn s lacnejším plynom z Turkmenistanu, Uzbekistanu a Kazachstanu a potom ho predávať Ukrajine za 95 dolárov za 1 000 kubických metrov.

Správa prišla potom, ako niektoré európske krajiny, ako napríklad Poľsko a Maďarsko v pondelok 2. januára hlásili zníženie dodávok zemného plynu o 40 percent v dôsledku toho, že Rusko v nedeľu uzavrelo plynovod do tranzitného štátu – Ukrajiny.

Ostrý spor viedol k tomu, že Moskva obvinila Kyjev z „krádeže“ plynu, určeného pre EÚ, na čo Ukrajina reagovala vyhlásením, že Rusko porušilo zmluvu, garantujúcu ceny do roku 2009 ako trest za Oranžovú revolúciu.

Obe strany začiatkom tohto týždňa napísali Európskej komisii listy, v ktorých žiadali pomoc pri riešení sporu, a ukrajinský prezident Viktor Juščenko trikrát rokoval s poľským prezidentom Lechom Kaczynskim a snažil sa ho presvedčiť, aby zorganizoval koalíciu EÚ.

Európska komisia i Rakúske predsedníctvo však odmietli do sporu zasahovať. Rakúska ministerka zahraničných vecí Ursula Plassnik 3. januára vyjadrila nádej, že sa nájde „konsenzuálne, trvalé riešenie“ a komisár pre energetiku Andris Piebalgs vyhlásil, že EÚ by nemala byť „rukojemníčkou“.

Kríza prinútila EÚ, aby preskúmala svoju energetickú politiku a svoju silnú závislosť na ruskom zemnom plyne, komisár Piebalgs by dnes mal rokovať s expertmi z 25 členských štátov o tom, ako veľmi ich udalosti tohto týždňa zasiahli.

Diverzifikácia dodávok energií bude dominovať aj prvému summitu Rakúskeho predsedníctva v marci 2006.

Podľa údajov britskej vlády, ktoré zverejnila BBC, Európa dováža približne 40 percent svojej spotreby zemného plynu. Takmer 70 percent dovozu pochádza z Ruska, pričom 90 percent z tohto množstva prechádza Ukrajinou. Najväčšími nákupcami ruského plynu, čo sa týka objemu, sú Nemecko, Francúzsko a Taliansko, ruský plyn tvorí 25-40 percent ich spotreby.

Krajiny východnej a strednej Európy získavajú takmer všetok svoj plyn z Ruska, v prípade Rakúska je to 74 percent, Poľska 62 percent a Slovenska a Fínska až 100 percent spotreby.

„Situácia [sporu o ceny] ukázala, aká je Únia zraniteľná voči nedostatku zásob zemného plynu,“ vyhlásil komisár Piebalgs podľa denníka The Telegraph.

Niektoré členské štáty medzitým zobrali veci do vlastných rúk, Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko a Rakúsko sa 3. januára dohodli, že v energetických otázkach budú na medzinárodných fórach spolupracovať.

Maďarský líder Ferenc Gyurcsány využil príležitosť, aby apeloval na vytvorenie spoločnej energetickej politiky EÚ. „Musíme pochopiť, že energetika nie je iba ekonomická otázka, ale aj komplexný bezpečnostný problém,“ uviedol premiér. No maďarský minister hospodárstva Janos Koka podľa PAP naznačil, že skupine sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o zdieľaní zásob zemného plynu v prípade potreby.

REKLAMA

REKLAMA