Rusko – EÚ: dialóg alebo konflikt?

Viktor Ivanter z Inštitútu pre národné ekonomické predpovede povedal, že predstavitelia Ruska a Západu riešia energerický obchod a dodávky plynu do EÚ „neproduktívnym spôsobom“.

 

Krátka správa

V komentári pre RIA Novosti vyjadril Viktor Ivanter, riaditeľ Inštitútu pre národné ekonomické predpovede pri Ruskej akadémii vied ľútosť nad tým, že Rusko a Západ si za model vyjednávania o energetike zvolili „metódu konfliktu”. Tento model pravdepodobne prinúti Rusko, aby za svoju obchodnú prioritu zvolilo domáce a neeurópske požiadavky, zatiaľ čo európskych spotrebiteľov nechá súťažiťo zvyšky. Ekonómovia preto požadujú vytvorenie „Rusko-Európskej energetickej únie” s nasledujúcimi prvkami:

  • Právna stránka: vytvorenie stabilného zákonného rámca o obchode s energiou (podľa modelu WTO). Energetická charta, aj keď nedokonalá, môže byť solídnym základom ďalšieho dialógu a prípadne aj základom akceptovanejšieho dokumentu. Aj preto musí Rusko ratifikovať Chartu.
  • Ekonomická stránka: treba viac investovať do ropnej a plynovej infraštruktúry, najmä v európskych krajinách a za účasti Ruska.
  • Politická stránka: spoločné pravidlá pre investorov, ktorí majú záujem investovať do ekonomicky strategických aktív by mali byť odlíšená od aktív, ktoré sú strategicky významné pre štát. To odráža varovania Garryho Kasparova, predsedu Zjednoteného občianskeho frontu (United Civil Front) a bývalého svetového šachového šampióna vo Finacial Times: „Ak sa záležitosť stane pre zahraničných investorov trpkou, ich jedinou nádejou sa stanú ruské súdy kontrolované tými istými príslušníkmi Putinokracie, ktorí dohody zjednali ako prví”.

Ivanter si myslí, že Rusko-Európska spolupráca by sa mala stať „strategickým systémom vzťahov, nie jednorazovým ekonomickým profitom”. Pre tento účel by sa budúca energetická únia mala zamerať na:

  • Zaistenie kapitálu, technológií a skúseností pre Rusko, ktoré mu zatiaľ chýbajú, aby sa diverzifikovali jeho energetické zdroje (a vyrovnalo sa so vzrastajúcim dopytom);
  • Implementáciu energiu šetriacich technológií zahraničnými spoločnosťami;
  • Presun výroby, ktorá energiu spotrebúva bližšie k miestam, kde sa vyrába.

Ivanter považuje Rusko-Európsku úniu za dohodu výhodnú pre obe strany – „Európe zaistí ekonomickú stabilitu a Rusku potrebný rozvoj”. Aby sa slová premenili na skutky, musí Európa podľa Kasparova zaujať pevné stanovisko a prestať pristupovať na kompromisy s Putinovou vládou iba preto, že je závislá od ruských dodávok energie: „Je na lídroch slobodného sveta, aby si definovali ciele svojho vzťahu s Ruskom. Či chcú spoľahlivého partnera, ktorý bude súčasťou demokratickej rodiny, alebo budú ustupovať represívnemu režimu kvôli dobrej cene za energiu.”

REKLAMA

REKLAMA