Sankcie za rozpočtovú nedisciplinovanosť rozdelili lídrov

Prísnejšie sankcie krajinám, ktoré majú problémy s dlhmi, by rozjatrili rany uštedrené hospodárskou krízou a znevýhodnili by východoeurópske členské krajiny, vyhlásili pred dnešným summitom diplomati.

Európski lídri dnes diskutujú o oprávnenosti sankcií krajinám, ktoré nedokážu udržať svoj deficit pod 3 % HDP. Diplomati prejavili len málo entuziazmu na predsummitových rokovaniach týkajúcich sa „ďalších úderov krajinám, ktoré sú už aj tak na kolenách“. Štáty, ktoré prekročia európske stropy pre deficit a dlh budú podľa revidovaného Paktu rastu a stabilitu čeliť finančným pokutám. Doteraz sa EÚ zameriavala na deficit, zabúdala pritom na dlh. Túto chybu podľa diplomatického zdroja na summite opravia.

Herman Van Rompuy, stály predseda Rady slovne načrtne svoj pohľad na sankcie, pričom v písomnej podobe ich vydá v októbri. Základným princípom má byť zamedzovanie čerpania fondov „hriešnikom“. Francúzsko-nemecký návrh na odoberanie hlasovacích práv však podľa diplomata ostatní neberú príliš vážne.

Krajiny s vysokými dlhmi, ako BelgickoTaliansko sa budú snažiť o miernejší postup. Nové členské štáty, najmä Poľsko, ktoré najviac profitujú z európskych regionálnych fondov sa zasa obávajú, že sankcie neproporčne zasiahnu ich ekonomiky. „Prečo zastavovať kohézne fondy a nie poľnohospodárske? Treba zaviesť rovný prístup,“ tvrdí východoeurópsky diplomat.

„Uvaľovanie prísnejších sankcií je ďalšou záťažou pre krajiny, ktoré majú už aj tak problémy a ďalšie odoberanie z ich peňazí, tie problémy len zvýrazní,“ tvrdí ďalší diplomat.

Briti v izolácií

Nemecko sa bude snažiť presadiť, aby sa hospodárske riadenie netýkalo len krajín eurozóny, ale celej EÚ. To dráždi Britov, ktorí počas diskusií v Rade opakovane sankcie odmietli. Britskí diplomati tvrdia, že súčasné znenie Paktu obsahuje aj sankcie v podobe odoberania fondov. „Väčší problém je to, prečo nie je politická vôľa vynucovať existujúce pravidlá.“

Diplomati tiež obvinili kancelárku Angelu Merkelovú, že suspendovanie hlasovacích práv chce využiť na obnovu stratenej popularity doma. Nemecko, neskôr podporené Francúzskom vyhlásilo, že sa nezdráha zmeniť Lisabonskú zmluvu, pokiaľ si to prísnejšie sankcie budú vyžadovať. Ostatné členské krajiny však nechcú opäť otvoriť „pandorinu skrinku“.

Írski zástupcovia tiež nie sú vidinou nového ratifikačného procesu veľmi nadšení. „Írsko aktívne pracuje v špeciálnej skupine stáleho predsedu Rady, ktorá sa zaoberá opatreniami na posilnenie hospodárskeho riadenia. V súčasnosti sa zameriavame najmä na to, čo sa dá urobiť rýchlo, v rámci existujúcich zmlúv, a túto stratégiu vítame,“ uviedol írsky predstaviteľ.

Najmä Briti sa však zmene nebránia. Novozvolený britský premiér David Cameron tvrdí, že nevylučuje referendum v prípade akýchkoľvek zmien Zmluvy, ktoré by zahŕňali transfer právmoci z Londýna do Bruselu.

Pozorovatelia však tvrdia, že ide o prázdnu rétoriku zameranú na euroskeptických voličov, keďže Británia neprijalo euro a teoreticky by nebola zahrnutá do opatrení na posilnenie hospodárskeho riadenia v eurozóne.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA