Sarkozy chce tvrdšiu obchodnú politiku

Počas oficiálnej návštevy v Bruseli nový francúzsky prezident povedal, že odmieta „zapredať“ záujmy francúzskych farmárov v rokovaniach vo WTO. Oznámil tiež, že predloží návrhy nového spôsobu riadenia eurozóny.

Krátka správa

Serkozyho jednoznačná obrana francúzskych farmárov počas návštevy Bruselu 23. mája bola pravdepodobne sklamaním pre tých obchodných partnerov Únie, ktorí od neho čakali viac flexibility pri rokovaniach WTO o znižovaní poľnohospodárskych ciel, než našli u jeho predchodcu Jacquesa Chiraca.

Neschopnosť EÚ a USA dohodnúť sa na znížení poľnohospodárskych ciel a dotácií je pritom považovaná za hlavnú prekážku nájdeniu dohody v súčasnom kole rokovaní Svetovej obchodnej organizácie. Sarkozy však povedal, že odmieta „zapredať záujmy francúzskych a európskych farmárov“ a riskovať stratu európskej potravinovej nezávislosti výmenou za otvorenia trhu so službami.

Odmietol tiež myšlienku ďalšieho znižovania podpory európskym farmárom dovtedy, pokiaľ sa v tejto otázke nepohnú ďalej USA. „Chcem reciprocitu… Chcete, aby sme sa otvorili (medzinárodnej konkurencii)? Žiaden problém, ale musíte urobiť to isté.“

Namiesto otvárania sa „najnižšej možnej cene“ by mala Európa podľa neho chrániť občanov pred globalizáciou.

Zdôraznil, že to bude vyžadovať zmeny v menovej politike. „Nechcem Európu, kde nemôžeme stavať lietadlá, pretože úroková miera eura je tak vysoká, že dávame Boeingu nádej na úplne zásadné zisky produktivity. Kedy sme mali sociálny dumping, fiškálny dumping, environmentálny dumping a teraz máme menový dumping.“

V tejto otázke prisľúbil iniciatívu pred posilnenie ekonomického riadenia eurozóny. Vyhlásil: „Prioritou je vybavenie eurozóny dôveryhodnou ekonomickou vládou.“

Počas svojej kampane žiadal od ministrov financií eurozóny, aby posilnením vlastnej úlohy zmiernili moc Európskej centrálnej banky. Tá sa podľa neho príliš zameriava na boj proti inflácii a neberie do úvahy ekonomický rast a zamestnanosť. Pred tým, ako príde s návrhom, chce však vyriešiť inštitucionálnu krízu Únie.

V odpovedi na otázku, nakoľko sa cíti Francúzsko viazané rozpočtovou disciplínou – čo je dnes hlavný prvok ekonomického riadenia eurozóny ( Pakt stability a rastu) – odpovedal: „Francúzsko sa zúčastní na znižovaní deficitu a dlhu.“ Súčasne však zdôraznil, že výsledku verejných financií počas päťročného obdobia v úrade bude venovať väčšiu pozornosť, než bezprostrednému znižovaniu deficitu.

Prisľúbil „hodnoverný hospodársky a fiškálny šok“ pre Francúzsko, aby zvýšilo svoj ekonomický rast o percentuálny bod a dostihlo ostatné regióny sveta. „Možno to urobiť znížením deficitu? Práve v dôsledku toho znížime deficit“, tvrdí nový francúzsky prezident.

REKLAMA

REKLAMA