Scenáre energetickej budúcnosti

Štúdia Svetový energetický technologický výhľad, publikovaná Komisiou 8. januára 2007, hovorí o potrebe radikálnej zmeny v európskom energetickom mixe. Len tak bude možné čeliť výzvam v oblasti energetickej bezpečnosti a klimatických zmien.

jadrová energia 1
Energia jadra - aké je jej miesto v energetickom mixe?

Pozadie

Výskumné riaditeľstvo pri Komisia prezentovalo 8. januára 2007 Svetový energetický technologický výhľad 2050 (WETO-H2), ako podklad pre prijatie široko koncipovaného nového energetického balíčka 10. januára.

Štúdia predpovedá vývoj svetovej a európskej energetiky do roku 2050 s využitím troch scenárov:

  • referenčný scenár (resp. „všetko ako doteraz“), s miernou politikou boja proti klimatickým zmenám a krátkodobými obmedzeniami produkcie energie,
  • scenár „obmedzenia uhlíka“, so silnejším bojom proti klimatickým zmenám,
  • vodíkový scenár, ktorý je variáciou predchádzajúceho, no predpokladá silnejšie využitie vodíkových technológií.

Prvá správa WETo bola publikovaná v roku 2003. Nová verzia obsahuje niektoré podstatné rozdiely vo výsledkoch. Správa WETO 2050 je tiež pesimistickejšia, než Svetový energetický výhľad 2006, publikovaný Medzinárodnou agentúrou pre energetiku.

Otázky

Kľúčovými závermi WETO-H2 sú:

  • Scenár „všetko ako doteraz“:
    • Celková spotreba energie vo svete sa viac ako zdvojnásobí, z dnešných desať Gtoe (gigatona ekvivalentu ropy) ročne na 22 Gtoe v 2050. Spotreba v Európe narastie miernejšie (z 1,9 Gtoe na 2,6 Gtoe).
    • Fosílne palivá budú kryť 70% spotreby, zvyšok nefosílne (najmä obnoviteľné zdroje a jadrová energetika). V Európe bude podiel vyšší – 40% (dnes je to 20%).
    • Konvenčná výroba ropy sa po roku 2025 ustáli na približne 100 Mbl/d (miliónov barelov za deň), nebude však nasledovať prudký pád, ale stabilizácia. Vzrastie nekonvenčná výroba ropy na asi 125 Mbl/d v 2050.
    • Cena dosiahne hodnotu 110 dolárov za barel pri rope a 100 dolárov za boe (barel ekvivalentu ropy) zemného plynu.
    • Uhlie sa opäť stane dôležitým zdrojom elektrickej energie a v roku 2025 bude jeho cena 110 dolárov za tonu.
    • Po roku 2020 narastie využívanie jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov („masívne po 2030“), v Európe to povedie až k tomu, že v roku 2050 bude „dekarbonizovaných“ 70% európskej výroby energie.
    • Emisie CO2 budú na úrovni 900 až 1000 ppmv (častíc na milión), teda asi dvojnásobné s hodnotou, ktorú dnes vedci považujú za akceptovateľnú. Európske emisie CO2 sa však oproti súčasnej úrovni v 2050 znížia o 10%.
  • Scenár „obmedzenia uhlíka“:
    • Tento scenár vychádza z úrovne CO2 v 2050 blízkej k 500 ppmv.
    • Globálny dopyt po energii bude asi o 3 Gtoe nižší, než v referenčnom scenári. Narastie podiel obnoviteľných zdrojov (30%) a jadrovej energie (40%), produkcia uhlia bude stagnovať napriek technológiám zachytávania a uskladňovania uhlíka.
    • Globálne emisie CO2 budú o 25% vyššie, než v 2010, európske emisie však klesnú na polovicu (zníženie „. deliteľ dva“). Správa však konštatuje, že ak majú byť emisie všetkých skleníkových plynov v rámci akceptovateľnej úrovne 550 ppmv ekvivalentu CO2, svet by potreboval „zníženie o deliteľ štyri“. Správa sa však ani nepokúša robiť kalkulácie pre túto možnosť, pretože by vyžadovala „radikálne štrukturálne zmeny“ v „mentalite, správaní sa a organizácii“.
    • V Európe budú obnoviteľné zdroje pokrývať 22% dopytu po energii a jadrová energetika 30%. Fosílne palivá klesnú pod 50%, čo posilní energetickú sebestačnosť Európy.
  • Vodíkový scenár:
    • Celkový dopyt po energii bude o 8% nižší než v referenčnom scenári. Podiel fosílnych palív v 2050 poklesne pod 60%, značne poklesne dopyt po uhlí. Vzrastie využívanie jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov.
    • Vodík bude poskytovať 13% z celkovej spotreby energie (v referenčnom scenári 2%), polovica jeho produkcie pochádza z obnoviteľných zdrojov, 40% z jadrovej energie.
    • 90% vodíka sa bude využívať v doprave.
    • Energetický mix Európy bude: 33% jadrová energia, 20% ropa, 20% zemný plyn, 20% obnoviteľné zdroje, 6% uhlie.

Ďalšie kroky

  • Komisia predstavuje balík k energetike / klimatickým zmenám 10. januára 2007.

REKLAMA

REKLAMA