„Škodlivé“ biopotraviny?

The Economist tvrdí, že hnutie za „etické potraviny" môže v rozpore so svojimi cieľmi životnému prostrediu skôr uškodiť. Sporná je aj iniciatíva za „spravodlivý obchod", ktorá má pomáhať chudobným farmárom.

Krátka správa

„Kupuj biopotraviny, zničíš dažďové pralesy”
The Economist, december 2006

Týždenník The Economist (7. december 2006) si v článku venovanom potravinovej politike dovolil ironickú poznámku: „Kupuj biopotraviny, zničíš dažďové pralesy”.

Cieľom biopoľnohospodárstva je vyrábať potraviny bez umelých pesticídov a hnojív. Táto metóda je na prvý pohľad voči životnému prostrediu šetrnejšia ako intenzívne farmárčenie. Každé poľnohospodárstvo je však podľa The Economistu voči životnému prostrediu nepriaznivé, pretože zaberá pôdu lesom a voľnej prírode.

Vďaka „zelenej revolúcii“, ktorá nastala v 60tych rokoch sa pomocou pesticídov, umelých hnojív a ďalších metód zvýšili obilninové výnosy trojnásobne bez nárokov na rozširovania poľnohospodárskej pôdy. Zaistilo to dostatok potravín rozvojovým krajinám na čele s Indiou, ktorú vtedy mnohí vplyvní vedci odpisoval i ako beznádejnú obeť preľudnenia a hladomoru. Masívne biofarmárčenie by tieto výdobytky zrušilo, pretože hlása návrat k tradičným, menej efektívnym metódam. Keby sa biopotraviny mali presadiť všade, znamenalo by to, že by sa muselo obrábať niekoľko razy viac pôdy ako dnes a ceny potravín by narástli.

Obhajcovia biopotravín a predstavitelia ďalších hnutí proti analýze namietajú, že ich produkcia je dlhodobo udržateľnejšia ako konvenčné metódy. Svetový trh biopotravín sa od začiatku storočia zdvojnásobil na zhruba 40 miliárd USD ročne. Zo začiatku dominovali zdravotné dôvody, teraz spotrebitelia hovoria najmä o ekologickej šetrnosti, uvádza Peter Melchett z britskej lobistickej skupiny biopotravín Soil Association.

Podľa týždenníka nie sú jasné dôkazy oprávňujúce na tvrdenie, že konvenčne vyrábané potraviny škodia zdraviu, alebo že by biopotraviny boli výživovo hodnotnejšie. Popredným kritikom biopoľnohospodárstva je otec zelenej revolúcie, nositeľ Nobelovej ceny Norman Borlaug. Ten pokladá tvrdenie, že organické poľnohospodárstvo je pre životné prostredie lepšie, za „smiešne”. Biofarmárčenie dosahuje nižšie výnosy, a teda potrebuje k produkcii rovnakého množstva potravín viac pôdy. Čím je poľnohospodárstvo intenzívnejšie, tým viac pôdy ostane pre dažďové pralesy, tvrdí Borlaug.

Zástancovia biopotravín uvádzajú, že ich produkcia je menej náročná na energiu, napríklad preto, že na výrobu umelých hnojív sa používa zemný plyn. Biochemik Anthon Trewavas z Edinburskej univerzity namieta, že viac energie na tonu produkcie, naopak, spotrebuje biofarmárčenie, pretože jeho výnosy sú nižšie a burina sa v ňom odstraňuje orbou. Bioprodukcia spotrebováva viac energie aj tým, že je vzhľadom na malé objemy náročnejšia na spracovanie aj dopravu.

REKLAMA

REKLAMA