Eurostat: Deficit Slovenska klesol, dlh na kritickej hodnote

Slovensko podľa najnovších údajov Eurostatu znížilo svoj rozpočtový deficit pod 3 % HDP, jeho zadlženosť však prekonala ďalšiu hranicu stanovenú zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.

Podobný trend je v celej  EÚ. Deficity verejných financií  eurozóny aj štátov EÚ klesli, naopak vládne dlhy vzrástli. Údaje naznačujú, že to najhoršie z dlhovej krízy má už eurozóna za sebou, hoci niektoré krajiny budú musieť čeliť ďalším škrtom a ekonomickým reformám.  

Rozpočtový deficit Slovenska sa v minulom roku znížil na 2,8 % HDP zo 4,5 % HDP v predchádzajúcom roku 2012, no štátny dlh vzrástol na 55,4 % HDP z 52,7 %, vyplýva z údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.

Kažimír: Deficit je lepší než sme čakali

„Výsledok deficitu verejných financií bol potvrdený na úrovni 2,77 % HDP. Toto číslo je pod cieľom, ktorý sme si stanovili v štátnom rozpočte na rok 2013 niekde na úrovni 2,9 % HDP. Dosiahli sme lepšie výsledky, ako sme očakávali,“ uviedol minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

Slovensko podľa jeho slov nestráca kredibilitu na finančných trhoch, nemusia ho strašiť sankcie od Európskej únie a nie je ohrozené ani financovanie podnikov a domácností.

Eurostat však na jeseň tohto roka sprísni metodiku posudzovania dlhu a deficitu členských štátov Európskej únie, preto môže dôjsť aj ku korekcii slovenského deficitu.

Je možné, že sa Slovensku neuzná presun úspor z druhého dôchodkového piliera do Sociálnej poisťovne. Mohlo by sa tak stať, že deficit Slovenska spätne prekročí hranicu 3 % HDP.

Na viazanie výdavkov sme pripravení

Keďže dlh Slovenska za minulý rok prekročil 55 % HDP, ministerstvo financií musí od budúceho mesiaca viazať rozpočtové výdavky znížené o náklady na obsluhu dlhu o 3 %. Nariaďuje to zákon o dlhovej brzde.

„Viazanie časti výdavkov v roku 2014, čo sa udeje 15. mája, bude v objeme asi 300 miliónov eur, s čím rátame a sme na to pripravení,“ uviedol Kažimír.

Na zníženie dlhu Slovenska plánuje vláda využiť peniaze získané z predaja akcií štátu v spoločnosti Slovak Telekomu (ST). V minulosti sa pritom hovorilo aj o tom, že z tohto predaja by sa mohol financovať prechod na systém jednej zdravotnej poisťovne.

„Čo sa týka výnosu, hovoríme o sume, ktorá má kľúčovo z môjho pohľadu smerovať na zníženie dlhu. Kľúčové je použiť tieto prostriedky na zníženie dlhu. Pretože aj keď hranicu 55 % hrubého domáceho produktu sme v roku 2013 prekročili, stále zostáva posvätná hranica 57 % HDP, ktorú za žiadnu cenu nechceme prekročiť,“ zdôraznil Kažimír.

Klesne DPH?

Zatiaľ je otázne či vďaka zníženiu deficitu klesne v budúcom roku aj daň z pridanej hodnoty (DPH). Pred nami je ešte jesenná notifikácia. Nie minister financií, nie vláda rozhoduje o výške DPH, ale zákon, povedal minister.

„Ak sa nám bude dariť tak ako v minulom roku, táto vláda je pripravená objem prostriedkov, ktoré predchádzajúca pravicová vláda zobrala ľuďom z vreciek tým, že zvýšila DPH, vrátiť tým skupinám, ktoré ich naozaj potrebujú,“ dodal Kažimír.

Dlhy rástli v celej EÚ

Vlády v eurozóne aj v celej Únii vlani znížili svoje rozpočtové deficity vďaka zoškrtaniu výdavkov a zotavovaniu ekonomík, ktoré im pomohlo zvýšiť rozpočtové príjmy. Ale vládne dlhy v oboch európskych blokoch minulý rok vzrástli, aj keď len mierne.

Podľa najnovších štatistík sa rozpočtový schodok eurozóny vlani znížil na 3 % jej hrubého domáceho produktu (HDP) z 3,7 % HDP v predchádzajúcom roku 2012. Ale vládny dlh 18 krajín, ktoré platia eurom, do konca roka 2013 stúpol na 92,6 % HDP z 90,7 % HDP na konci roka 2012.

Deficit v rozpočte celej EÚ minulý rok klesol na 3,3 % HDP z 3,9 % v roku 2012 a jej dlh vzrástol na 87,1 % HDP z predvlaňajších 85,2 %. Pre porovnanie, vládny dlh USA sa do konca minulého roka vyšplhal na 105 % HDP.

Zo štatistík vyplýva, že Luxembursko zaznamenalo v roku 2013 rozpočtový prebytok 0,1 % HDP a Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou eurozóny, dosiahlo veľmi mierny prebytok verejných financií, no prepočítaní na percentá ukončilo hospodárenie s nulovým schodkom.

Najnižšie rozpočtové deficity vykázali vlani Estónsko, Dánsko, Lotyšsko a Švédsko. Desať členských štátov EÚ však prekročilo povolenú 3-% hranicu pre výšku rozpočtového deficitu.

Najnižší štátny dlh mali na konci minulého roka Estónsko (10 %  HDP), Bulharsko (18,9 %) a Luxembursko (23,1 %). Až 16 štátov EÚ malo vlani vyšší štátny dlh ako povolených 60 % HDP, pričom najvyšší dlh vykázalo Grécko (175,1 % HDP), nasledované Talianskom (132,6 %), Portugalskom (129 %) a Írskom (123,7 %.).

Postoje

Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec: „Opätovne sa ukazuje, že ignorovanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a nepredloženie nevyhnutných úsporných opatrení do parlamentu spôsobuje alarmujúci stav zadlžovania našich občanov. Na nezodpovednosť vlády a jej zlé hospodárenie tak budú stále viac doplácať nielen naši ľudia, ale aj miestne samosprávy zmrazovaním ich výdavkov“.

Hodnotenie verejných financií SR zo strany Európskej komisie podľa šéfa KDH Jána Figeľa potvrdzuje, že iba stabilita nestačí. „Slovensko potrebuje nielen stabilnú, ale aj zodpovednú vládu a politiku, ktorá je schopná odvahy a rozvahy prijímať skutočné konsolidačné opatrenia“. Kabinet Roberta Fica (Smer-SD) podľa jeho slov za dva roky prijal sériu opatrení, ktoré znamenali vyššie dane a odvody, nové poplatky a priniesli stagnujúci pracovný trh a utlmený hospodársky rast. “Neprišlo k ozdraveniu, ale otráveniu verejných financií,“ dodal.

Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďuranu by mala teraz slovenská vláda viazať 3 % svojich výdavkov. „Na rok 2015 nesmie predložiť rozpočet, v ktorom nominálne rastú výdavky verejnej správy, s výnimkami výdavkov na spolufinancovanie a obsluhu dlhu,“ avizoval Ďurana. V praxi ide o závažné opatrenie. Napríklad financovanie rastu výdavkov na dôchodky bude musieť kabinet Roberta Fica zabezpečiť peniazmi z úspor v iných oblastiach. „Zaujímavé tiež je, že premiér nebude môcť poskytovať prostriedky so svojej rezervy,“ doplnil Ďurana. Vláde preto odporúča začať so škrtaním neprioritných výdavkov a „privatizovať tam, kde sa to dá“.

Ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž: „Slovensko stále patrí medzi najmenej zadlžené krajiny Európy. Aj krajiny ako Nemecko či Francúzsko majú vyšší dlh. Slovensko je však malá ekonomika, a preto si podľa neho nemôže dovoliť také veľké zadlženie“. Zároveň upozornil, že oveľa horšie bude, ak dlh štátu prekročí hranicu 57 % HDP. V tom prípade by musela vláda predložiť vyrovnaný rozpočet. Pre štát by to znamenalo úspory vo výške dvoch miliárd eur. Na znižovanie zadlženia kabinetu odporúča systémové reformy, napríklad v oblasti zdravotníctva. Aj keď štát už doteraz urobil pozitívne zmeny, či už v dôchodkovom systéme alebo v boji s daňovými únikmi. „Ale zdravotníctvo zostáva veľkým problémom,“ zdôraznil Baláž.

Pokles deficitu podľa riaditeľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Vladimíra Mariaka vyslalo jasný signál, že vládou podniknuté kroky priniesli očakávaný efekt. Dôvodom zníženia deficitu bolo zvýšenie príjmov, napríklad vyššími daňami pre firmy a lepšie zarábajúcich, či zdanením dohodárov a vyšším zaťažením pre živnostníkov. Takýto pokles deficitu považuje za dostatočný. „Deficit pod alebo rovný 3 % znamená, že vládne výdavky prevyšujú príjmy. Vyššie vládne výdavky znamenajú rozvoj, investície, stavby a tým pádom prácu, čo z dlhodobého hľadiska prinesie rast,“ opísal Mariak.

(EurActiv/TASR/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA