Slovensko od eura delí 239 dní

Európska komisia odporučila vstup Slovenska do eurozóny. Premiér Fico to vníma ako úspech, ktorý neoslavuje. Obvinil médiá, že sú zodpovedné za obavy ľudí zo zdražovania.

Euro - Barat 239
https://euractiv.sk

Pozadie

Európska komisia vo svojej správe konštatovala, že Slovensko plní všetky maastrichtské kritériá udržateľným spôsobom a odporučila vstup krajiny do eurozóny. Ak sa s pozitívnym hodnotením stotožní aj Európsky parlament, ministri financií členských štátov a Rada, Slovensko sa 1. januára stane šestnástym členským štátom eurozóny.

Otázky

Slovenská vláda a NBS vnímajú zelenú na vstup do eurozóny ako “dobré vysvedčenie ekonomickej a finančnej politiky slovenskej vlády.” Premiér Robert Fico, minister financií Ján Počiatek, guvernér NBS Ivan Šramko a splnomocnenec pre euro Igor Barát počas spoločnej tlačovej konferencie niekoľkokrát zdôraznili, že negatívne predpovede pre činnosť novej vlády v roku 2006 boli mylné.

Premiér Robert Fico označil správu EK za “prejav dôvery voči Slovensku a jeho vláde,” pričom pozitívny vývoj sa očakáva aj do budúcnosti. Hoci sa podľa neho Slovensko dostáva do “elitnej skupiny štátov,” nechystá “žiadne oslavy ani šampanské.” Pred eurom má rešpekt. Uvedomuje si jeho riziká a prechodné problémy: “Chcem ubezpečiť každého občana, že prijmeme všetky opatrenia, aby euro bolo úspechom každého jednotlivca v krajine,” vyhlásil premiér.

To nebude ľahká úloha, keďže až dve tretiny ľudí na Slovensku očakáva príchod eura s obavami. Podľa premiéra sú za to zodpovedné médiá: “Vy ste vytvorili rovnicu euro rovná sa zdražovanie,” povedal novinárom na tlačovej konferencii. Rovnaké obavy vládli medzi ľuďmi vo všetkých krajinách, ktoré prijímali euro a v mnohých stále prevláda verejná mienka, že za zdražovanie je do veľkej miery zodpovedná nová mena.

Sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK vidí problém na oboch stranách. Pripúšťa, že “médiá v tom majú prsty,” keďže pri informovaní o eure nešli veľmi do hĺbky a nedokázali si zachovať nadhľad: “Lepšie debaty o eure majú Česi. Slovenské médiá si nevšímajú podstatu.” Zároveň však dodáva, že “problém je zložitejší a určite nie je možné viniť iba médiá.”

Haulík je presvedčený, že vláda sa mala na situáciu lepšie pripraviť a sústrediť sa v informačnej kampani viac na odbornú diskusiu. Samotnú kampaň vníma ako “vlažnú a málo založenú na zisťovaní spätnej väzby.” Navyše, na Slovensku sa stratil politický konsenzus o eure a “krajina je rozvadená ako za Mečiara a to nikomu neprospieva.”

Minister financií Ján Počiatek doplnil, že fóbiu z eura a zdražovania vytvárajú aj niektorí politici, ktorí “parazitujú na téme a využívajú ju vo svoj prospech.” Narážal tým najmä na vyhlásenia kresťanských demokratov, ktorí sa domnievajú, že so vstupom do eurozóny sa mohlo počkať, “kým do bude pre krajinu výhodnejšie.” Sú presvedčení, že Slovensko ešte mohlo využiť silnú korunu a silný rast na rýchlejšie vyrovnanie životnej úrovne s členmi eurozóny.

Námietky KDH považuje premiér za “špinavú politickú hru,” keďže termín 1. január 2009 “si vymyslela bývalá vláda.”

Kurz koruny a eura sa definitívne stanoví v júli. Už o mesiac sa budú ceny povinne označovať duálne. Podľa premiéra musí byť kurz čo najvýhodnejší pre ľudí, nie pre podniky. Ambíciou vlády je, aby pri konverzii “ľudia dali čo najmenej korún za jedno euro.”

Napriek pozitívnemu hodnoteniu Brusel stále varuje Slovensko pred rizikom zdražovania. Guvernér NBS Ivan Šramko verí, že infláciu Slovensko udrží v limite aj po vstupe do eurozóny. Premiér v tejto súvislosti dokonca pochválil obchodné reťazce, ktoré sú “úspešné v boji proti inflácii.” Ešte minulý rok ich obviňoval, že zneužívajú celosvetový rast cien potravín na neúmerné zdražovanie, čím zvyšujú infláciu a ohrozujú zámer vlády prijať euro v roku 2009.

Pozície

Joaquín Almunia, komisár pre menové záležitosti: “Slovensko dosiahlo vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie a je pripravené prijať euro 1. januára 2009. Aby sa však zabezpečilo úspešné prijatie eura, musí Slovensko pokračovať v úsilí udržať prostredie s nízkou infláciou, byť ctižiadostivejšie v otázke rozpočtovej konsolidácie a posilniť svoju konkurencieschopnú pozíciu. Teraz musí urýchliť aj praktické prípravy, aby sa zabezpečil hladký prechod, k akému v januári 2008 došlo na Cypre a Malte.“

Ján Počiatek, minister financií: Správu EK prijal s “pocitom ľudského uspokojenia.” Obavy ľudí zo zdražovania vníma ako prirodzené, ale je presvedčený, že euro bude mať viac výhod ako nevýhod: “Jednotná mena potiahne silný hospodársky rast aj do ďalších rokov, priláka viac investícií a vytvorí sa tak viac pracovných miest…” To všetko by malo priniesť úžitok aj sociálne slabším vrstvám, ktoré veľmi nevyužívajú výhody eura pri cestovaní do zahraničia či pri podnikaní.

Ivan Šramko, guvernér NBS: Pozitívny posudok EK vníma ako “dôkaz, že sme dokázali profesionálne pôsobiť aj v pozadí – v Bruseli, Európskej centrálnej banke aj počas bilaterálnych stretnutí.” Proces považuje za ukončený. Dodal, že “od 1. januára nikto nebude ani bohatší ani chudobnejší,” ale z dlhodobého hľadiska euro vytvára lepšie predpoklady pre hospodársky rozvoj krajiny.”

Martin Lenko, senior analytik VÚB banky: Pripomína že, “EK poukázala na nutnosť pokračovania štrukturálnych reforiem na posilnenie konkurenčného prostredia ako aj nutnosť obozretnej fiškálnej politiky pri udržovaní inflácie pod kontrolou.” Lenko poukazuje na fakt, že “dnes zverejnená konvergenčná správa ECB bola o niečo viac kritickejšia, keďže v nej odznelo vyjadrenie ohľadom “značných obáv o udržanie cenovej konvergencie”. Avšak kritika ohľadom udržateľnosti inflácie, či už zo stany EK alebo ECB, nie je žiadnou novinkou a bola na základe predchádzajúcich komentárov predstaviteľov oboch inštitúcií plne očakávaná.”

Vladimír Soták, Klub 500: Zamestnávatelia vítajú odobrenie vstupu do eurozóny: “Pozitívne hodnotíme kroky slovenskej vlády…, ktorá tak naplnila jeden z najdôležitejších sľubov programového vyhlásenia. Samozrejme, že k tomuto spoločnému cieľu pomohol aj stav slovenskej ekonomiky, pričom reformy predošlej vlády zabezpečili rozvoj hospodárstva a prílev investícií ako aj zodpovedný prístup súčasnej vlády v otázkach plnenia Maastrichtských kritérií.”

REKLAMA

REKLAMA