Slovensko prilákalo najmenej investícií

Slovensko pritiahlo v uplynulom roku najmenej priamych zahraničných investícií v regióne V4. Vyplýva to z údajov Eurostatu. Európske prvenstvo stále drží Veľká Británia.

Stará továreň
Zdroj: Flickr: http://www.flickr.com/photos/sonyasonya/58960763/

Prvenstvo v priamych zahraničných investíciách EÚ dlhodobo drží Veľká Británia. Je najväčším vývozcom aj prijímateľom PZI. V minulom roku investovala v zahraničí 121 miliárd eur, čo predstavuje takmer tretinu celkového balíka za EÚ.  Vrchné priečky v EÚ patria najbohatším krajinám:

Vývoz PZI z EÚ v mld. eur
1. Veľká Británia 121
2. Luxembursko 78
3. Nemecko 52
4. Francúzsko 35

V minulom roku bola EÚ-27 čistým vývozcom PZI, pričom vývoz prevýšil dovoz o 101 mld. eur. Objem vyvezených investícií medziročne vzrástol o viac ako polovicu.

Trochu iné výsledky ponúka porovnanie PZI v rámci EÚ. Prvenstvo vo vývoze drží Francúzsko a ako významní hráči sa prezentujú Taliani a Španieli. Briti zasa dokazujú menšiu previazanosť na európske trhy.

Vývoz PZI v rámci EÚ v mld. eur
1. Francúzsko 125
2. Nemecko 71
3. Taliansko 64
4. Španielsko 63
5. Veľká Británia 44

Británia má nielen silný kapitál na vývoz, ale je rovnako atraktívnym cieľom pre zahraničných investorov – do krajiny priliali v minulom roku 87 miliárd eur, čo predstavuje 27% všetkých priamych investícií do EÚ. Za svoj úspech vďačí “rozvinutému spotrebnému a kapitálovému trhu, na ktorom pôsobia úspešné nadnárodné podniky s celosvetovou pôsobnosťou, vysokej kúpnej sile obyvateľstva a vysokokvalifikovanej pracovnej sile,” vysvetľuje Radovan Ďurana z inštitútu INESS.

Prílev PZI do EÚ v mld. eur
1. Veľká Británia 87
2. Luxembursko 50
3. Francúzsko 23
4. Írsko 21

Európski investori, ktorí chcú expandovať v rámci EÚ, si najčastejšie vybrali Francúzsko. Stáva sa tak najväčším aktérom vnútorných pohybov PZI v EÚ a výrazne profituje z jednotného voľného trhu.

Prílev PZI z EÚ v mld. eur
1. Francúzsko 86
2. Holandsko 67
3. Veľká Británia 49

Nové členské štáty sa podieľajú len malou časťou na celkovom objeme PZI. Ich celkový prílev v minulom roku bol najväčší v rámci jednotného trhu (469 mld. eur) a spolu s investíciami z tretích krajín predstavoval 788 mld. eur. Slovensko prilákalo PZI z EÚ i tretích krajín v objeme 2,2 mld. eur, čo je najmenej v rámci V4:

Celkový prílev PZI v mld. eur
Maďarsko 26,8
Poľsko 12,8
Česko 6,7
Slovensko 2,2

Na Slovensko prúdilo najviac priamych investícií v čase privatizácie, najmä v roku 2002 a neskôr v čase príchodu veľkých automobiliek. Radovan Ďurana vysvetľuje, že investori nehľadajú vždy iba nízke dane a lacnú pracovnú silu: “Na príklade Veľkej Británie vidieť, že dôležitým dôvodom pre vstup na zahraničný trh môže byť aj kúpna sila obyvateľstva. Slovensko je malý trh, väčšina investorov prichádza s cieľom produkovať pre export.”

Ďurana tiež odmieta, že by slovenský trh bol už nasýtený: “Obchodné príležitosti vznikajú neustále s rastúcou životnou úrovňou. V prípade Slovenska ukončenie privatizácie znamená automaticky stagnáciu zahraničných investícií. Len dramatické zlepšenie podnikateľského prostredia (dane, byrokracia) by dokázali vyvolať podstatne vyšší  prítok zahraničných investícií.”

REKLAMA

REKLAMA