Slovensko už nemá nadmerný deficit

Komisia včera odporučila Rade EÚ, aby Slovensko vyradila z procedúry nadmerného deficitu. Zároveň nám odporúča aj kroky k náprave v oblasti udržania verejných financií, zdravotníctva, nezamestnanosti, daní, vzdelávania, energetiky a reformy verejnej správy.

Rozhodnutie o ukončení postupu pri nadmernom deficite je podmienené „trvalou nápravou“ nadmerného deficitu. To znamená, že deficit za predchádzajúci rok je nižší ako 3 % HDP a v prognózovanom období Komisie nepresiahne referenčnú hodnotu 3 % HDP.

V prípade Slovenska sa postup pri nadmernom deficite začal v roku 2009, keď deficit verejných financií dosiahol svoju vrcholnú úroveň 8 % HDP. V roku 2013 sa však už dostal na hodnotu 2,8 % HDP. Prognóza Komisie predpokladá, že ani v roku 2015 by sme referenčnú hranicu nemali prekročiť.

 „Slovensko si jednoznačne zaslúži vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu. Podarilo sa nám zlepšiť fungovanie štátu a verejné financie sme stabilizovali aj z hľadiska budúcnosti, teda udržateľným spôsobom,“ povedal minister financií Peter Kažimír.

Vystúpenie Slovenska z procedúry by nemala ohroziť ani zmena metodiky sledovania hospodárenia štátu, ktorá sa pripravuje na jeseň. Dohoda ministrov financií je taká, že pre účely posudzovania nadmerného deficitu sa bude považovať jarná notifikácia podľa doterajšej metodiky ESA 95, hovorí minister. To znamená akékoľvek výsledky, ktoré budú prisudzované roku 2013 na základe novej metodiky, nebudú ovplyvňovať procedúru nadmerného deficitu, dodal.

Ďalšie odporúčania Komisie

V otázke udržateľnosti verejných financií je Slovensko, podľa Komisie, krajina so stredným rizikom. Odhaduje, že náklady na zdravotnú starostlivosť budú u nás druhé najvyššie zo všetkých štátov EÚ. Odporúča preto zvýšiť nákladovú efektívnosť nemocničnej a primárnej starostlivosti.

Komisia pozitívne hodnotí pokrok pri výbere daní a boji proti podvodom. Odporúča nám však zlepšiť efektívnosť posilnením kapacít auditu, posudzovania rizík a výberu daní, a tiež prepojiť  zdaňovanie nehnuteľností s ich trhovou hodnotou

Slovensko dosiahlo určitý pokrok v znižovaní daňového zaťaženia zamestnancov s nízkymi mzdami, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní. Komisia ale odporúča posilniť verejné služby zamestnanosti a boj s nezamestnanosťou mladých ľudí, ako aj so znevýhodnenými skupinami ľudí vrátane Rómov.

Komisia nám vytýka obmedzené zohľadňovanie trhu práce vo vzdelávaní, čo brzdí ponuku kvalifikovanej pracovnej sily. Problémom sú tiež nízke verejné výdavky na vzdelávanie, komplikovaný prechod zo školy do práce a slabá spolupráca so zamestnávateľmi. Slovensko by malo prispôsobiť bakalárske programy orientované na výkon povolania, lepšie prepojiť akademickú obec, výskum a podnikateľskú sféru a sprístupniť kvalitné vzdelávanie aj marginalizovaným skupinám.

V oblasti energetiky Komisia oceňuje prípravné práce na viacerých prepojeniach elektrickej a plynovej siete so susednými krajinami. Odporúča zvýšiť transparentnosť regulačného rámca a zníženie sieťových poplatkov za elektrinu, najmä pre priemyselných odberateľov.

Kvalita a efektívnosť verejnej správy je podľa hodnotenia nedostatočná. Slovensko má slabé výsledky v ukazovateľoch korupcie a transparentnosti súdnictva. Zhoršila sa aj kvalita podnikateľského prostredia. V týchto oblastiach nám odporúča podniknúť kroky k náprave. Slovensko má popracovať aj na nezávislosti verejnej služby, k čomu je potrebné prijať zmenu zákona o štátnej službe a zlepšiť riadenie ľudských zdrojov vo verejnej správe.

Ďalšie kroky

20.jún: Rada ministrov financií EÚ prerokuje odporúčania Komisie na svojom zasadnutí v Luxemburgu.

EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA