Slovensko vs. Európska komisia

Slovenská vláda včera podala žalobu na Európsku komisiu. Nesúhlasí s obmedzením emisných limitov, ktoré exekutíva EÚ odsúhlasila v novembri minulého roku. Je to vôbec prvá žaloba Slovenska proti Komisii.

emisie industry
Globálne otepľovanie má spôsobovať vysoká koncentrácia skleníkových plynov. zdroj: www.creativecommons.org

Krátka správa

Slovensko pôvodne žiadalo národné emisné limity skleníkových plynov vo výške 41,1 milióna ton ekvivalentu CO2 na rok. Európska komisia však pri schvaľovaní národných alokačných plánov rozhodla o obmedzení na 30,6 milióna ton. Zníženie limitov vyvolalo okamžite negatívne rekcie v slovenských podnikateľských kruhoch, najmä v sektoroch, ktoré produkujú väčšie množstvá emisií.

Slovenská vláda sa snažila emisnú kvótu zvýšiť, v januári o tom v Bruseli rokoval aj minister životného prostredia Jaroslav Izák. Nepodarilo sa jej to, a tak včera zažalovala Komisiu pred Európskym súdnym dvorom. Podľa vlády nemá Komisia právomoc rozhodovať o spôsobe, ako sú vypočítavané národné emisné kvóty, pretože je to v kompetencii národných vlád. Okrem toho, Brusel vrak svoju kalkuláciu nekonzultoval s našou vládou a neprihliadal v nej na niektoré podstatné skutočnosti, ako je vysoký hospodársky rast (ktorý spôsobí vyššie emisie CO2) a odstavenie jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice (čo znamená, že energia bude musieť byť nahrádzaná z iných zdrojov, vrátane tepelných elektrární, čo zas zvýši emisie).

Slovensko tiež tvrdí, že znížená kvóta negatívne zasiahne náš hospodársky rast a zamestnanosť. Nižšie limity sa údajne dotknú až 200 podnikov, z toho troch veľkých.

Podobné výhrady má aj Nemecko. Európska komisia však na ne odmietla reagovať, určené limity považuje za definitívne. Ešte v januári jej hovorkyňa Barbara Helfferich povedala: „O klimatických zmenách nie je možné vyjednávať. Systém obchodovania s emisiami nie je bazár. Je to trh. Existujú na ňom jasné pravidlá na všetky pravidlá sa týkajú každého rovnakým spôsobom.“

Európska únia sa zaviazala v zhode s Kjótskym protokolom obmedziť emisie skleníkových plynov, ktorých nadmerná koncentrácia je považovaná za príčinu globálneho otepľovania. Základným nástrojom je Systém obchodovania s emisiami – každá krajina dostane z celkových emisných limitov EÚ pridelenú národnú kvótu, ktorú potom rozdeľuje podnikom na svojom území. Ak niektorý podnik vyprodukuje viac emisií, ako má povolené, musí si na trhu nakúpiť dodatočné povolenky, inak mu hrozia vysoké pokuty. Povolenky na trhu predávajú v princípe tie podniky, ktorým sa podarilo dostať pod vlastný emisný limit. Systém tak má podporovať zavádzanie ekologickejších výrobných postupov, investície do znižovania znečistenia.

Milan Gaľa (EPP-ED) vo vystúpení v Európskom parlamente 31. januára 2007 kritizoval rozhodnutie Komisie znížiť Slovensku emisný limit s odôvodnením, že môže poškodiť náš rýchly rast: “Pre Slovensko je to neprijateľné. Slovenská ekonomika vďaka predchádzajúcej Dzurindovej vláde zaznamenala rekordný rast HDP. V marci 2006 dosiahol index priemyselnej produkcie 15,3 % namiesto predpokladaných 7,4 %. Nedostatok emisných kvót by diskriminačne obmedzoval ekonomický rast. V tomto období bude Slovensko v dôsledku prístupovej zmluvy čeliť výrazným zmenám v štruktúre výroby elektrickej energie pri odstavení blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Je zarážajúce, že Komisia neprijala slovenský návrh, v ktorom požadujeme zvýšenie emisnej kvóty minimálne o 4,5 milióna ton CO2. Slovensko pritom vypúšťa menej oxidu uhlíka, ako mu stanovuje Kjótsky protokol.”

Na obzore sa črtá aj ďalší konflikt medzi Bruselom a Slovenskom okolo emisií skleníkových plynov. Komisia plánuje obmedziť množstvo emisií produkovaných automobilmi. Pred niekoľkými rokmi sa dohodla s výrobcami na dobrovoľných cieľoch, množstvo emisií CO2 na kilometer sa však odvtedy podstatne nezmenilo. Dnes navrhuje exekutíva záväzné obmedzenia. Výrobcovia áut protestujú, podľa nich to značne zdraží výrobu, a tak budú musieť šetriť na cene pracovnej sily – presunú továrne do lacnejších krajín, ako je India, Čína, či Ukrajina. Takýto vývoj môže byť pre Slovensko ekonomickou katastrofou – súčasný silný hospodársky rast, i zamestnanosť, sú silno naviazané na prichádzajúce zahraničné automobilky. Keďže akýkoľvek podobný plán Komisie budú musieť odsúhlasiť členské krajiny, dá sa očakávať tvrdý boj.

REKLAMA

REKLAMA