Španielsko by si malo brať príklad z Portugalska

Španielsky premiér Mariano Rajoy by si v snahe o obnovu dôvery a predídenie záchranného programu mal brať príklad zo spôsobu, akým komunikuje susedné Portugalsko.

Náklady na financovanie Španielska sa vyšplhali na neudržateľnú úroveň a to aj napriek tomu, že eurozóna sľúbila pomoc pre bankový sektor krajiny a premiér Rajoy predstavil nový balík škrtov.

Oveľa menšie susedné Portugalsko, ktoré čerpá 78-miliardovú pomoc, už pomaly znovu získava dôveru investorov. Pod drobnohľadom tzv. Trojky znižuje rozpočet a privatizuje štátne firmy.

Obe krajiny vedú stredo-pravé vlády so silnou väčšinou v parlamente, ktoré nahradili kabinety socialistov. Tu sa však podobnosť štátov končí.

Podobné problémy a rôzne prístupy

Portugalský premiér Pedro Passos Coleho pri riešení problémov krajiny prijal tvrdú neoliberálnu mantru. Rajoy naopak trhom vysielal zmiešané signály o tom ako bude riešiť situáciu bánk, deficit a nadmerne míňajúce regióny. Spočiatku odmietal prijať rázne opatrenia a až do poslednej chvíle popieral, že španielske banky potrebujú externú pomoc. Nepopulárne správy potom museli oznámiť ministri.

„Mariano Rajoy urobil veľa dobrých vecí. Ak sa pozriete na podstatu, zachádza dosť ďaleko, ale je pravda, že v komunikácii nie je úspešný,“ skonštatoval pre Reuters ekonóm Deutsche Bank Gilles Moec. „Vznikla bublina neistoty ohľadom regiónov či bánk a to malo následky na trhoch,“ dodal.

Passos Coelho si v uplynulých mesiacoch zasa svoju reputáciu posilnil pre svoju striktnú zaviazanosť škrtať aj v sociálnych výdavkoch. Najvyšší predstavitelia vlády sa osobne stretli s veľkými investormi z Nemecka, Číny či USA, aby ich informovali o plánovaných postupoch. Minister Vitor Gaspar má plnú moc pri rozhodovaní o ekonomike a verejných financiách s podporou premiéra.

V Španielsku je zodpovednosť rozdelená na viaceré strany – ministra hospodárstva Luisa de Guindosa, ministra financií Cristóbala Montora a premiérových poradcov pre hospodárske záležitosti.

Rajoy pritom na jednej strane sľubuje rozpočtovú disciplínu a potom žiada o uvoľnenie rozpočtových cieľov a súčasne o podporu ECB na sekundárnych trhoch.

„Portugalská vláda dokáže s investormi o svojej stratégii komunikovať konzistentným a dôveryhodným spôsobom,“ tvrdí nemenovaný analytik. „Najvyšší vládni predstavitelia hovoria zreteľne a presvedčivo a pôsobia tak, že sú skutočne odhodlaní implementovať svoj reformný program,“ dodal.

Rozdiel medzi krajinami spočíva aj v tom, že Portugalsko pred krízou nezažívalo taký hospodársky boom ako Španielsko. Ekonomika počas uplynulej dekády stagnovala a preto politici musia nájsť riešenie.

„Španielsko zasa stále dúfa, že sa bude môcť vrátiť do predkrízovej prosperity a preto odmieta zavádzané škrty,“ vysvetlil António Costa Pinto z Lisabonskej univerzity.

Rajoy a jeho kabinet pritom prvých šesť mesiacov svojej vlády o svojich rozpočtových plánoch, riešení situácie problémovej banky Bankia, záchrane bánk a kontrole regionálnych rozpočtov vysielali konfliktné informácie. „Keď dáva stanovisko, smeruje ho verejnosti, voličom, ale prioritou by malo byť získanie dôvery trhov. V tom je veľký nesúlad,“ poukázal expert na komunikáciu.

Španielsky premiér však postupne svoju stratégiu mení. Prvýkrát nenechal ministrov, aby oznámili zlé správy a 11. júla o úspornom pláne v parlamente informoval sám.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA