Spoločné ministerstvo financií eurozóny je ešte veľmi ďaleko

Čiastkovými cieľmi na ceste k nemu sú kapitálová, banková a fiškálna únia, konečným je politická únia, povedal na konferencii predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet.

Eurozóna je ešte ďaleko od vytvorenia spoločného ministerstva financií. Kým sa dopracuje k tomuto konečnému cieľu, musí uskutočniť viacero dôležitých krokov. Zhodli sa na tom predseda Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet Ladislav Kamenický a predseda Výboru pre hospodárske a menové záležitosti Európskeho parlamentu (EP) Roberto Gualtieri.

Zástupcovia EP a národných parlamentov členských štátov EÚ v pondelok a utorok (17.10.-18.10.) diskutovali v Bratislave.

Kamenický uviedol, že proces finalizácie európskej hospodárskej a menovej únie by mal dosiahnuť svoje ciele okolo roku 2025. Od myšlienky spoločného ministerstva financií je eurozóna podľa neho ešte veľmi ďaleko.

Najprv konvergencia

„Musíme sa najprv dopracovať ku konvergencii, teda k zbližovaniu ekonomík jednotlivých členských štátov, s čím máme momentálne trochu problémy,“ povedal na tlačovej konferencii s tým, že problematické sú napríklad Portugalsko či Španielsko, v prípade ktorých sa uvažuje o stopnutí čerpania eurofondov.

K čiastkovým cieľom európskych predstaviteľov patrí dokončenie bankovej únie, únie kapitálových trhov a dopracovanie sa k fiškálnej únii.

„Konečným cieľom je politická únia. Ale aj s ohľadom na problémy, ktoré vznikli po kríze a momentálny stav, v ktorom sa nachádza európska ekonomika, tieto ciele sú ešte dosť ďaleko,“ myslí si Kamenický.

Náklady na status quo

Gualtieri označil myšlienku plnohodnotného ministra financií pre eurozónu za nevyhnutný, no veľmi ambiciózny cieľ, ktorý si bude vyžadovať zmenu zmlúv a politický konsenzus. Zástupcovia parlamentov dnes podľa neho identifikovali medzikroky, ktoré by ich k nemu mali priviesť. Tie sú oveľa viac na dosah.

„Ide o vyriešenie situácie, keď menová politika je riešená spoločne na centrálnej úrovni a fiškálna politika individuálne na úrovni členských štátov. Chýba nám nástroj, ktorý by nám pomohol tieto dva svety prepojiť a navzájom koordinovať.

Kým ľudia sa často pýtajú, koľko bude stáť prepojenie týchto oblastí, ja sa skôr pýtam, aké budú náklady, ak tieto dve zatiaľ nespojené témy nebudeme koordinovať. Pretože tlaky na národnú fiškálnu politiku rastú a vedie to k výraznej miere nerovnováhy v eurozóne,“ vysvetlil Gualtieri.

Európske poistenie v nezamestnanosti

Európski predstavitelia prítomní na Medziparlamentnej konferencii o stabilite, hospodárskej koordinácii a riadení v EÚ sa venovali aj spoločnému poisteniu v nezamestnanosti. Gualtieri upozornil, že tento nástroj má pomôcť eurozóne čeliť asymetrickým šokom. Nebol by zameraný na riešenie štrukturálnej nezamestnanosti, ale na krátkodobú nezamestnanosť.

„Otázka je, ako sa tento systém nastaví. Aby sme sa nezahrávali s morálnym hazardom, že niekto bude čerpať viac a niekto menej. Dá sa to riešiť napríklad sadzbami, výškami príspevkov, to znamená, kto viac čerpá, bude viac prispievať do systému. Prípadne, ak v tomto systéme vznikne nejaký deficit, môže ho krajina vyrovnať. Čerpanie môže byť tiež nejakým spôsobom podmienené,“ opísal Kamenický.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA