Správu o Grécku zrejme zverejnia až po amerických voľbách

Medzinárodní inšpektori, tzv. Trojka, zverejnia správu o stave Grécka zrejme až po 6. novembri. Diplomati tvrdia, že cieľom je vyhnúť sa akýmkoľvek globálnym ekonomickým šokom pred americkými voľbami.

Termín zverejnenia správy sa už posúval niekoľkokrát. Hovorilo sa o auguste, septembri, naposledy o októbri, pred stretnutím ministrov financií 8. októbra.

Avšak v rámci samotnej Trojky (Európska centrálna banka, Európska komisia a Medzinárodný menový fond) panujú nezhody o skutočnom rozsahu gréckych dlhových problémov. Okrem toho čelí politickému tlaku, aby ešte pár týždňov počkala. Správu teda zrejme zverejnia v polovici novembra.

Grécko si zatiaľ bude musieť vystačiť z krátkodobého financovania cez pokladničné poukážky a banky budú núdzovo čerpať z centrálnej banky. „Obamov úrad nechce nič makroekonomického rozsahu, čo by zvalcovalo svetovú ekonomiku pred 6. novembrom,“ uviedol pre Reuters nemenovaný zástupca EÚ.

Viacero zdrojov či už z Nemecka alebo iných členských štátov potvrdilo, že najvyšší predstavitelia z Washingtonu opakovane upozornili, že by uprednostnili, keby pred voľbami nedošlo k žiadnemu prekvapeniu.

Podľa väčšiny prieskumov prezident Barack Obama vedie pred republikánskym rivalom Mittom Romneym, ale voliči sú veľmi citliví na akúkoľvek udalosť, ktorá by mohla mať vplyv na rast USA a pracovné miesta.

Zdržanie naznačila aj Európska komisia, ktorá potvrdila, že inšpektori svoju misiu prerušia a do Atén sa vrátia približne o týždeň. Presný dátum zverejnenia správy neuviedla, len priblížila, že by to malo byť niekedy v októbri.

Ak aj Trojka svoju inšpekciu v októbri ukončí, nejaký čas bude trvať, kým spíše svoje závery. Zameriava sa najmä na to, či Grécko niekedy dokáže dostať svoj dlh na udržateľnú úroveň. Podľa druhého záchranného programu by v roku 2020 mal byť na úrovni 120 % HDP, čo požaduje najmä MMF a plnením tohto cieľa podmieňuje svoju účasť na balíku.

Podľa odhadov však Grécko tento cieľ výrazne minie, táto správa negatívne ovplyvní trhy a európske vlády budú postavené pred otázku, či budú ochotné krajine časť dlhu odpustiť alebo bude musieť opustiť eurozónu, čo by malo nepredvídateľné dôsledky pre európsku aj svetovú ekonomiku. Lídri členských štátov sa však podobne ako americký prezident snažia vyhnúť destabilizácii trhov.

Jeden zo zdrojov pre Reuters však upozornil aj na inú motiváciu okrem makroekonomickej stability. Majú podľa neho aj politické dôvody brániť šokom pred americkými voľbami.

„Európski lídri nechcú Romneyho, takže zrejme urobia všetko pre posilnenie Obamových šancí,“ uviedol zdroj.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA