Stabilizačný mechanizmus zabránil katastrofe, neistota pretrváva

Európsky stabilizačný mechanizmus síce odvrátil finančnú katastrofu, nedokázal však úplne upokojiť trhy a obavy naďalej pretrvávajú.

Zadlžené krajiny eurozóny (okrem Grécka) si síce môžu naďalej požičiavať na trhoch s dlhopismi, čím sa odvrátila vlna krachov a reštrukturalizácií dlhov, ktorá mohla nastať v prípade, že by EÚ nedokázala dohodnúť na záchrannom mechanizme.

No trhy sú aj napriek tomu zamrznuté a banky si medzi sebou nechcú požičiavať. Európski politici dávajú najavo svoje znepokojenie a znechutenie, že ani bezprecedentná schéma nestačí.

Podľa Axela Webera, člena Rady guvernérov ECB je skeptický postoj trhov voči mechanizmu úplne nepochopiteľný. Do normálu sa pravdepodobne vrátia až ked Európa dokáže, že je schopná vrátiť sa na dráhu stabilného ekonomického rastu a paralelne znižovať rozpočtové deficity. Je to však proces, ktorý môže trvať mesiace, ak nie roky.

Daniel Gros z Centra pre štúdium európskej politiky v Bruseli tvrdí, že sa stále nerieši fundamentálny problém v EÚ – insolventnosť. „Je to ako s vrecom jabĺk – pár zhnitých nakazí aj všetky ostatné.“

Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Reuters medzi 52 ekonómami – polovica z nich si myslí, že to najhoršie z dlhovej krízy eurozóny už odznelo. Ostatní stále vidia možnosť oveľa horšej nestability, aj napriek existujúcimi mechanizmu.

Tento týždeň síce investori ukázali silný záujem o španielske a portugalské vládne dlhopisy, čo je dôkazom, že EÚ dokázala zabrániť tomu, aby krajiny stratili prístup na trh. Obe krajiny však musia platiť masívne prirážky, čo určite poznačí ich problémy s dlhmi. Otrasy za uplynulý mesiac značne poznačili euro. Voči doláru oslabilo o desať centov.

Čiastočne možno vinu pripísať aj prijatým politickým rozhodnutiam. Samotný Weber kritizoval to, že ECB pristúpila k skupovaniu dlhopisov na sekundárnych trhoch, čo je podľa neho inflačným opatrením a investori teraz špekulujú, či by centrálna banka bola schopná agresívne posilniť svoje „nákupy“ v prípade novej vlny paniky na trhoch.

Európski ministri financií zatiaľ váhajú so zverejnením výsledkov záťažových testov jednotlivých bánk. Mnohí analytici si myslia, že väčšia transparentnosť na trhu by investorov mohla upokojiť. Podľa Grosa by verejnosť mala vedieť o rozsahu problémov. „Nikto nevie presne magnitúdu problému a preto všetci hneď predpokladajú to najhoršie.“

Žiadna schéma nebude dosť veľká

Najzávažnejšia pochybnosť však operuje s myšlienkou, že žiadny záchranný balík nebude dostatočne veľký, aby pomohol najslabším ekonomikám v eurozóne. V snahe o uistenie trhov sú najzadlženejšie štáty pod tlakom, aby prijímali drakonické úsporné programy, ktoré podľa očakávania spomalia hospodársky rast, čím vznikne zasa tlak na daňové príjmy a bankové systémy.

Podľa oslovených ekonómov agentúrou Reuters je 30-percentná šanca, že eurozónu opäť postihne recesia. S oveľa vyššou pravdepodobnosťou ako Veľkú Britániu či USA.

Vyhliadky rastu sú veľmi chabé, investori vedia, že dlhy členov eurozóny sa v dlhodobom horizonte stanú nezvládnuteľné. Záchranné balíky im môžu kúpiť čas, no nakoniec sa aj tak dostanú do štádia, kedy nebudú schopné dlhy splácať a bohaté krajiny im nebudú pomáhať večne.

Prezident Svetovej banky Robert Zoellick v stredu počas svojho vystúpenia v Berlíne naznačil aj túto možnosť, keď povedal, že v niektorých prípadoch je reštrukturalizácia najschodnejším riešením. Nešpecifikoval  však, či sa niektorá krajina v takejto situácii nachádza.

„Pokiaľ je jasné, že určitý dlžník nebude schopný splácať svoje záväzky, riadená reštrukturalizácia kombinovaná s finančnou podporou môže byť poistkou, že rast sa obnoví,“ dodal.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA