Štátna pokladnica sa pripravuje na euro

Zavedenie eura si bude vyžadovať aj zmeny informačných systémov finančných inštitúcií.

Pozadie

Vstup Slovenska do eurozóny, nahradenie národnej meny spoločnou európskou, eurom, si vyžiada aj prispôsobenie informačných systémov využívaných finančnými inštitúciami. Týka sa to aj jednej z najvýznamnejších z nich – Štátnej pokladnice.

Systém Štátnej pokladnice je ťažiskovým systémom v riadení verejných financií Slovenskej republiky. Jeho poslaním je, zjednodušene povedané, zabezpečovať efektívnu realizáciu príjmov a výdavkov všetkých organizácií napojených na štátny rozpočet (spolu vyše 1700) a na významnú časť rozpočtu verejnej správy. Pre ilustráciu, v niektoré dni mesiaca je vyše 40% všetkých platieb realizovaných na Slovensku smerovaných do alebo zo Štátnej pokladnice.

Hlavnou výzvou je teda kvalitná implementácia euromeny do informačného systému, ktorý procesy systému Štátnej pokladnice nielen podporuje, ale prostredníctvom ktorého sú tieto procesy vybudované. Štátna pokladnica bola totiž od jej vzniku koncipovaná ako moderná inštitúcia, ktorá so svojimi klientmi komunikuje čisto elektronicky, bez existencie fyzických pobočiek. Je preto pochopiteľné, že sa pritom musí stopercentne spoliehať na svoj informačný systém, ktorý je jeho funkčnosťou a komplexnosťou unikátny. Okrem interných zmien, viditeľné zmeny v systéme musia sledovať nielen funkčné ale aj celospoločenské požiadavky, najmä prípravu používateľov na rutinnú prácu s novou menou a správne vnímanie jej reálnej hodnoty.

Otázky

Dodávateľom a rozvíjateľom kľúčových modulov Informačného systému Štátnej pokladnice na Slovensku, zameraných na správu a riadenie verejných financií, je spoločnosť QBSW. Rastislav Cisár, projektový manažér Informačného systému Štátnej pokladnice (QBSW) bližšie popisuje výzvy, ktoré v tejto oblasti pred Slovenskom stoja:

  • Nejde len o jednoduché „prepočítanie kurzov“? Ktoré sú najväčšie zmeny, ktorými systém Štátnej pokladnice bude musieť prejsť?

Informačný systém Štátnej pokladnice je finančným systémom, zmena lokálnej meny je preto naozaj rozsiahlou a dôležitou úpravou. Iba popis potrebných čiastkových zmien, ktorých je skutočne veľké množstvo, zaberá takmer sto strán textu. Prechod na euro vo forme jednorazového prepočtu podľa konverzného kurzu sa možno dá predstaviť v nejakej izolovanej, nekritickej aplikácii s niekoľkými používateľmi. Tento prístup určite nie je možný v bankovom informačnom systéme, ktorý sa skladá z mnohých modulov a je integrovaný s viacerými externými systémami.

Už len zmeny zobrazovania hodnôt je potrebné z časového hľadiska rozdeliť do etáp, ktoré viac-menej korešpondujú so etapami zavádzania eura v celonárodnom meradle. Pôjde najskôr o informatívne zobrazovanie eura ako pomocnej meny. Nasledovať bude duálne zobrazovanie podľa definitívneho konverzného kurzu stanoveného Radou EÚ, pričom primárnou menou bude do roku 2009 stále Slovenská koruna, potom euro. Prepočítanie údajov do novej meny bude prebiehať tiež vo viacerých rovinách, a v rôznych časových obdobiach. K 1.1.2009 bude potrebné upraviť napríklad predpisy pre trvalé platobné príkazy, súhlasy na inkasá, automatické prevody, či blokácie na účtoch dovtedy vedené v korunách. Pritom tieto jednorazové zmeny budú patriť medzi tie menej zložité.

Bude potrebné zvládať množstvo prechodných situácií. Predstavte si napríklad platbu odoslanú v korunách posledný pracovný deň roku 2008 do medzibankového platobného systému. Nie je zaručené, že takáto platba musí doraziť k príjemcovi, ktorý napríklad mohol medzitým zrušiť účet vo svojej banke. Takáto platba sa preto v nasledujúci deň vráti ale už s inou sumou a menou, čo je stav, ktorý modul platobného styku zatiaľ nemusel poznať. Systém teda budeme musieť pripraviť tak, aby vedel pracovať s dvoma menami. A to trvale, na základe obdobia, ku ktorému sa vzťahujú údaje. Tento prístup je potrebný napríklad pre umožnenie dohľadávania údajov pri prípadných reklamáciách klientov alebo požiadavkách na historické výpisy z účtov. Konverzia historických údajov bude potrebná aj preto aby sa neprerušila kontinuita v dátovom sklade, ktorý sa používa na vyhodnocovanie sezónnych trendov následne aplikovaných v prognózovaní finančných tokov.

Iným príkladom je zmena terajších devízových účtov vedených v eurách, ktoré sa budú musieť zmeniť na bežné účty. Z pohľadu klienta to možno na prvý pohľad vyzerá jednoducho, no z pohľadu bankového systému ide o zmenu na úplne odlišný produkt s rozdielnymi produktovými podmienkami, poplatkami či úročením. Alebo termínovaný vklad, ktorý sa uprostred úročeného obdobia zmení z korunového na eurový s odlišným úrokom bude jedným zo zaujímavých prípadov, na ktoré treba myslieť vopred.

V krátkosti sa nedajú vyčerpať ani všetky kategórie zmien, spomeniem však ešte jednu skupinu, ktorá patrí medzi najzávažnejšie lebo sa týka viacerých strán. Ide o úpravu rozhraní na ďalšie informačné systémy. Tu sú dôležité vzájomné dohody nielen na zmene štruktúr ale aj dokonalá časová synchronizácia. Keďže Štátna pokladnica umožňuje všetkým klientom aj realizáciu dávkových platieb prostredníctvom výmeny súborov, bude zodpovednosťou každého z dotknutých klientov aby sa si na základe vopred zverejnených údajov včas zabezpečil prípravu svojho informačného systému pre styk so Štátnou pokladnicou.

  • Aký je stav príprav, čo je ešte potrebne urobiť, vzhľadom na Štátnu pokladnicu?

Dá sa povedať, že zatiaľ postupujeme takmer presne podľa časového plánu, ktorý sme si so Štátnou pokladnicou dohodli v minulom roku. V rámci prvého polroka 2007 prebehla detailná analýza potrebných zmien. Je pozitívne, že vzhľadom na včasné začatie prác sa nám podarilo podrobne zmapovať všetky dotknuté komponenty systému. Navrhli sme jednotlivé čiastkové úpravy a správny čas na ich realizáciu. Na druhej strane, stav príprav za ostatné systémy, ktoré sú prepojené so Štátnou pokladnicou avšak sú mimo nášho dosahu, nie je vo všetkých prípadoch takto ďaleko. Určité navrhnuté úpravy teda zostávajú v rovine alternatív alebo predpokladov, ktoré bude potrebné v najbližšej dobe uzatvoriť. Nejde však o úpravy, ktoré je potrebné vykonávať medzi prvými.

Napriek doterajšiemu bezproblémovému priebehu je v súčasnosti dôležité nepodceniť situáciu a plynulo prejsť k implementácii a testovaniu úprav. Vzhľadom na realizáciu rozpočtových procesov v systéme je totiž potrebné prvý balík zmien zaviesť do používania už k decembru tohto roku. Už vládna verzia rozpočtu pre rok 2008 bude totiž zostavená duálne, teda s hodnotami v eurách ako vedľajšej mene. Hoci duálne oceňovanie bude povinné až od polroka 2008, je prirodzené, že zmeny v prostredí verejných financií je najvhodnejšie zavádzať na prelome rozpočtových období. Namiesto jedného roku, ktorý zostáva do duálneho zobrazovania cien pre verejnosť, je čas zostávajúci do dvojitého oceňovania pre rozpočtový sektor už len niekoľko mesiacov.

Po zvládnutí prvého bloku úprav súvisiaceho so zavedením eura ako pomocnej meny budeme, obrazne povedané v tretine cesty. Ďalšou etapou bude prechod na euro ako hlavnú tuzemskú menu, s úlohou Slovenskej koruny ako pomocnej meny. Zavŕšením celého procesu bude ukončenie duálneho oceňovania, kedy koruna odíde do histórie. Ale to už sme v roku 2010… Vzhľadom na kľúčovú úlohu systému Štátnej pokladnice je samozrejme potrebné pre každú etapu počítať s dôkladným testovaním a prípravou používateľov na zmeny. Zavádzanie eura teda vnímame ako proces, ktorý prebieha už dlhšiu dobu a aktivity s ním súvisiace budú pokračovať ešte niekoľko rokov.

  • Aké riziká hrozia? Môže dôjsť k prerušeniu platieb, resp. iným problémom?

Takéto dramatické problémy by som neočakával. Vzhľadom na dôležitosť systému Štátnej pokladnice sme otázku rizík zvyknutí zodpovedne riešiť pri akomkoľvek zásahu do systému ale aj pri jeho každodennej prevádzke. Zodpovedáme totiž za funkčnosť kritických modulov, ktoré zabezpečujú finančné plánovanie, realizáciu výdavkov ako aj domáci a cezhraničný platobný styk pre všetky organizácie štátnej správy a mnohé organizácie verejnej správy. Je potrebné si uvedomiť, že Štátna pokladnica realizuje prostredníctvom svojho informačného systému tie najdôležitejšie platby súvisiace s riadením likvidity, splácaním štátneho dlhu alebo výplaty dôchodkov, sociálnych dávok či miezd štátnych zamestnancov. Z našej strany teda pripravíme všetky potrebné opatrenia tak, aby nás nemohla zaskočiť žiadna predvídateľná komplikácia. Keďže sme systém nielen navrhli a vyvinuli ale aj zabezpečujeme jeho rozvoj už niekoľko rokov, máme skúsenosti aj s realizáciou rozsiahlych zmien. Vďaka poctivej príprave sú to skúsenosti len pozitívne.

Ani pri najlepšej príprave však nie je možné absolútne vylúčiť nepredvídané externé vplyvy, ktoré nie je v našich silách vopred ovplyvniť. Objektívne riziko vyplýva najmä zo sústredenia veľkého množstva kritických aktivít priamo súvisiacich s prechodom na euro v krátkom čase. Keďže 1. január 2009 pripadá na štvrtok, je k dispozícii jeden nepracovný deň na realizáciu všetkých úprav, ktoré nemožno vykonať v predstihu. Prakticky to znamená, že 1.1.2009 budú zmeny na systémoch realizovať v podstate všetci dotknutí dodávatelia informačných systémov naraz. Hoci dúfame, že všetci budú rovnako dobre pripravení ako my, vyčleníme dostatočné zdroje pre operatívne riešenie mimoriadnych situácií, ktoré by mohli nastať a ktoré bude potrebné zvládnuť vo rekordne krátkom čase. Z tohto pohľadu by vyhlásenie prázdnin pre bankový sektor na nasledujúci piatok 2.1. výrazne uľahčilo situáciu a znížilo koncentráciu rizika. Zatiaľ však táto možnosť bola načrtnutá len v rovine úvah, takže sa na ňu nespoliehame.

Inou komplikáciou, s ktorou sme sa tiež museli vysporiadať, je z nášho pohľadu meškajúca legislatíva. Napríklad najdôležitejší Zákon o zavedení eura v SR, takzvaný generálny zákon, bol predstavený až v máji tohto roka a dva mesiace prechádzal medzirezortným pripomienkovým konaním. Návrh ešte musí prejsť vládou a parlamentom kým sa do platnosti dostane definitívna podoba zákona. Tento zákon pritom určí všetky náležitosti duálneho oceňovania, vrátane nárokov na finančné informačné systémy. Z pohľadu samotného zavedenia eura k 1.1.2009 je ešte možné prípravu zákona hodnotiť ako stihnutie na poslednú chvíľu, no pre potreby včasnej prípravy informačných systémov je to jednoznačne neskoro.

  • Poznáte skúsenosti z iných krajín? Napríklad Slovinska, alebo z pôvodných 12 členov eurozóny…

Časový odstup zavedenia eura na Slovensku bude v roku 2009 predstavovať desaťročný posun oproti uvedeniu európskej meny do bezhotovostného platobného styku v niekdajšej európskej dvanástke. Za túto dobu samozrejme nastali výrazné zmeny v procesoch riadenia verejných financií ako aj v oblasti informačných systémov. Ďalším podstatným rozdielom je, že u nás bude euro zavedené súčasne do bezhotovostného aj do hotovostného platobného styku. Nezostáva teda veľa priestoru na priame hľadanie historických paralel s pôvodnými členskými krajinami eurozóny. Samotný národný plán zavedenia eura v SR, ktorým sa riadime, však vychádza aj z historických poznatkov a je navrhnutý tak, aby sme sa vyvarovali negatívnych aspektov ako napríklad príliš dlhé prechodné obdobie. V takejto, povedzme celospoločenskej rovine, sa samozrejme budeme snažiť čo najviac pomôcť aj v rámci našich možností. Napríklad tým, že všetkých používateľov systému naučíme v predstihu pracovať s novou menou a vnímať jej hodnotu. Predídeme tým napríklad nedoceneniu výdavkov zdanlivo malých hodnôt v eurách alebo nadhodnotenému vnímaniu inflácie prisudzovanej zavedeniu novej meny, čo bol prípad spomenutého Slovinska.

Priamo vo vzťahu k systému Štátnej pokladnice je hľadanie užitočných skúseností v zahraničí ešte ťažšie. Slovensko má veľmi moderný a v mnohom unikátny systém riadenia verejných financií, so silným postavením inštitútu Štátnej pokladnice, pre ktorú sme od základu budovali informačný systém na mieru. Slovensko má príliš odlišný model riadenia a realizácie príjmov a výdavkov verejnej sféry na to, aby sa dali konkrétne skúsenosti jednoducho preniesť zo zahraničia ku nám. Máme však to šťastie, že na strane zákazníka stále stoja profesionálne zdatní ľudia, ktorí sa zaslúžili o vznik tohto systému a majú jasnú predstavu o jeho ďalšom rozvoji aj v podmienkach spoločnej európskej meny. Na našej strane rovnako disponujeme tímom odborníkov s dostatočným know-how. Spoločne teda formujeme vlastnú slovenskú cestu k euru, ktorá má podľa mňa najlepšie vyhliadky na úspech.

REKLAMA

REKLAMA