Stratení v číslach

Keď Američan povie, že si finančná kríza vyžiada „2000 billion USD“, Brit mu možno porozumie. Ale čo kontinentálna Európa? Keď je „billion“ miliarda, ako sa povie bilión? Rozhodnutie z konca 19. storočia spôsobuje dnešný zmätok vo „veľkých číslach“.

Finančná kríza priniesla do bežnej reči veľké čísla. Finančná pomoc vlád, či odhadované škody, sa už nepočítajú v miliardách, ale v biliónoch dolárov, eur, či libier. Ako upozorňuje vo svojom blogu Eberhard Rhein, rôzny spôsob pomenovávania vysokých čísel v anglosaskom svete a v kontinentálnej Európe môže spôsobiť zmätok.

Rozdiely začínajú pri číslach prekračujúcich rádovo milióny. Tisíc miliónov sa na kontinentálnej Európe nazýva „miliarda“. Pre Anglosasov je to však „billion“ – a náš „bilión“ sa povie „trillion“. Spôsobuje to jedno rozhodnutie z konca 19. storočia. Spojené štáty sa vtedy rozhodli vzdať sa tzv. čísel „veľkej stupnice“ (échelle longue), teda milión-miliarda-bilión… Túto postupnosť adaptoval do dnešnej podoby v 16. storočí francúzsky matematik Jacques Peletier du Mans.

V 17. storočí sa ale vymyslel jednoduchší systém, v ktorom sa vysoké čísla pri písaní nezoskupovali po šiestich, ale po troch. Zmenil sa ja spôsob ich označovania, a tak vznikla tzv. malá stupnica (échelle courte) – milión-bilión-trilión… Pôvodne sa rozšírila v Taliansku a Francúzsku, no v kontinentálnej Európe ostala dominantná dlhá škála. Po tom, ako jednoduchšie číslovanie prevzali USA, sa ale nakoniec presadilo v anglosaskom svete a niektorých ďalších krajinách (v Latinskej Amerike či Turecku).

Podľa Eberharda Rheina je výhodou malej stupnice jednoduchosť, čo sa prejavuje najmä v oblasti finančných trhov, ktoré narábajú s veľkými číslami. Kontinentálna Európa by sa tak mala zamyslieť, či sa „nerozlúči so svojimi miliardami“.

REKLAMA

REKLAMA