Štúdia MMF: rovná daň je „módou“

Niektoré z krajín, ktoré za posledných 12 rokov zaviedli rovnú daň – pobaltské krajiny, Slovensko, Rumunsko – sa jej možno budú musieť vzdať. Tvrdí to štúdia Medzinárodného menového fondu.

Krátka správa

Štúdia nazýva rovnú daň „nie práve revolúciou, ale určite niečím ako módou“. Zdôrazňuje, že existujúce systémy rovnej dane v niektorých z ôsmych nových členských krajinách sa „zásadne odlišujú“ a „empirické dôkazy o ich dopadoch sú veľmi obmedzené“. Ďalej pokračuje, že neexistuje jasné pravidlo, ktoré by hovorilo, že zavedenie rovnej dane povedie k zvyšovaniu príjmov z výberu daní, či väčšej ochote platiť dane.

Podľa štúdie niektoré zo systémov rovnej dane mohli dokonca zvýšiť progresivitu – mali teda opačný než plánovaný efekt. Autori tvrdia: „Udržateľnosť rovnej dane ostáva nejasná. Štrukturálne neposkytujú prijaté rovné dane koherentný rámec pre riešenie ťažkostí, ktoré dnes vnímajú takmer všetky krajiny pri zdaňovaní medzinárodne mobilného kapitálového príjmu.“

rovná daň prijatá v daň z osobného príjmu po reforme …a pred reformou firemná daň po reforme zmeny v odpočítateľnom minime
Estónsko 1994 26% 16-33% 26% mierny nárast
Litva 1994 33% 18-33% 29% značný nárast
Lotyšsko 1997 25% 25% a 10% 25% mierne zníženie
Rusko 2001 13% 12-30% 37% mierny nárast
Ukrajina 2004 13% 10-40% 25% nárast
Slovensko 2004 19% 10-38% 19% značný nárast
Gruzínsko 2005 12% 12-20% 20% zrušené
Rumunsko 2005 16% 18-40% 16% nárast

Hlavnou ekonomickou nevýhodou, ktorú so sebou prináša zavedenie rovnej dane s výškou blízkou spodnej hranici daňového rozsahu pred reformou, je podľa autorov negatívny dopad na menšie podniky: „Uvažovanie v oblasti politickej ekonómie podporuje prijatie daňových pásiem, ktoré sú výhodné pre ľudí so stredným príjmom: a to je presne skupina ktorá zvykne stratiť najviac zo zavedenia druhej vlny rovnej dane.“

Štúdia sa pozerá kriticky na pobláznenie okolo rovnej dane: „Viditeľným a znepokojivým sprievodným znakom diskusie o rovnej dani je, že je poznamená viac rétorikou a utvrdzovaním sa vo vlastných postojoch, než analýzou a dôkazmi.“ Autori si myslia, že takýto spôsob môže naznačovať neúspešný koniec schémy rovnej dane: „Samé rozšírenie rovnej dane podkopáva jej hodnotu ako signál: môže sa ukázať, že je príliš ľahké ju imitovať.“

Autori uzatvárajú: „Hoci v skupine krajín s rovnou daňou určite pribudnú noví členovia, v istom zmysle je zaujímavejšou otázkou, či sa neobjavia aj dezertéri.“

REKLAMA

REKLAMA