Štúdia: Rozdiely v kvalite života sa zväčšili

Kým celková kvalita života v členských štátoch v rokoch 2007 – 2011 mierne stúpla, miera šťastia a optimizmu prudko klesla. Vyplýva to z prieskumu nadácie Eurofound, ktorá poukazuje na rastúcu priepasť medzi skupinami s nízkym a vysokým príjmom, odkedy vypukla finančná a hospodárska kríza.

Agentúra Eurofond skúmala vplyv krízy na spokojnosť Európanov so životom. Zamerala sa na 28 členských a šesť nečlenských krajín.

V správe sa uvádza, že v Dánsku, Fínsku, Švédsku a Holandsku majú aj naďalej najvyššiu mieru blahobytu vo väčšine meraných oblastí. V krajinách, ktoré zaznamenali jeho rast, sa týkal skupín s najvyšším príjmom.

Na druhej strane najväčší pokles zaznamenali tí, v kategóriách s nízkym príjmom, čo naznačuje, že rozdiely v blahobyte medzi najbohatšími a najchudobnejšími členmi spoločnosti sa počas krízy ešte zväčšili.

Napriek tomu Fínsko, ŠvédskoHolandsko hlásili nižšiu spokojnosť v roku 2011 ako v roku 2007 a to napriek tomu, že kríza sa týchto štátov dotkla len okrajovo.

Najvýraznejší pokles blahobytu od roku 2007 utrpeli EstónskoGrécko. Chudobnejšie krajiny ako BulharskoRumunsko zaznamenali mierne zlepšenie.

„Kým politici, ktorí sa usilujú o zvýšenie HDP, by sa mali učiť od Nemecka, tí, ktorí chcú zvýšiť blahobyt, by si radšej mali brať príklad od Dánska, Poľska či Španielska, ktoré aspoň v roku 2011 napriek kríze udržali svoju priemernú mieru blahobytu a nízku mieru nerovností v blahobyte,“ konštatoval Rob Anderson, vedúci tímu Eurofound, ktorý realizoval prieskum kvality života v Európe.

Nespokojnosť panuje v určitých skupinách

Výsledky prieskumu poukazujú na to, že kríza zasiahla niektoré skupiny viac ako ostatné. Najnižšou mierou blahobytu trpia chorí, postihnutí, rozvedení alebo odlúčení a jednotlivci vo vekovej skupine 35 – 49 rokov. Najnižšia miera subjektívneho blahobytu celkovo panuje medzi nezamestnanými.

Správa tiež odhaľuje konkrétne aspekty pohody, kde si členské štáty vedú buď zle, alebo dobre. Vo Francúzsku napríklad zaznamenali vysokú mieru stresu, kým v Taliansku zasa vysokú mieru osamelosti a vo Veľkej Británii nízku úroveň vitality.

Na druhej strane vysoká miera spokojnosti so vzdelávaním panuje v Rumunsku a Holandsku, kde ľudia zároveň vykazujú nízku mieru časového tlaku.

Vysokú mieru nerovností v úrovni blahobytu štúdia zistila v prípade Rakúska, Bulharska, Cypru, Maďarska, Rumunska, Slovenska a Veľkej Británie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA