Summit by mal rozhodnúť o veľkosti stimulačného balíka EÚ

Európski lídri by mali podľa predbežných záverov summitu na dnešnom stretnutí rozhodnúť o veľkosti národnej participácii na navrhovanom európskom fiškálnom stimulačnom pláne, ktorým chcú bojovať proti ekonomickej kríze.

Na summite, ktorý dnes zahájili v Bruseli, by sa malo diskutovať o európskom stimulačnom balíku v hodnote 200 miliárd eur, čo predstavuje 1,5 % HDP EÚ. Avšak najsilnejšia ekonomika spomedzi členských krajín zatiaľ prejavila o jeho podporu len málo záujmu. Nemecko naopak tvrdí, že jeho národný fiškálny stimulačný plán bude stačiť.

Podľa predbežného konceptu záverov summitu by konečná veľkosť balíka mala byť záverom vyjednávania medzi európskymi lídrami. Podľa štúdie ekonomického think-tanku Bruefel, medzi 13 najväčšími členskými krajinami sú výrazné rozdiely. „Podľa najaktuálnejších vyhlásení […], európsky fiškálny stimul dosiahne do konca roku 2009 – 0,6 % HDP EÚ, čo je značne menej ako 1,5-percentný cieľ návrhu Komisie“.  

Európski lídri by sa mali dohodnúť na povahe európskeho ozdravovacieho plánu. „Opatrenia na podporu dopytu by mali v praxi vyvolať okamžitý efekt, mali by byť dočasné a cielené na najviac zasiahnuté sektory (automobilový priemysel a stavebný sektor),“ píše sa v predbežných záveroch.
Okrem národnej participácie na spoločnom pláne je druhým problémom aj návrh Komisie o zmenách vlastných rozpočtových priorít. V stredu, deň pred európskym summitom, Brusel navrhol presmerovať viacej európskych fondov z agrikultúrneho sektora do podpory energetiky a širokopásmovej internetovej infraštruktúry.

Dalia Grybauskaitė, komisárka pre rozpočet počas prezentácie návrhu povedala, že ide o zaručenie konkurencieschopnosti a 5 miliárd eur  pôjde na podporu environmentálnych cieľov a rýchleho internetu, čo tiež môže pomôcť pri prekonávaní krízy.

Avšak európske krajiny nemajú stále jasno, ako Komisia plánuje peniaze použiť. Podľa diplomatických zdrojov, mnohé krajiny sú nespokojné s vágnymi indikáciami, ktoré im dali európski lídri a chcú vedieť, na ktoré projekty sa peniaze pôjdu. Iné krajiny by zasa viac uvítali, keby sa peniaze použili aj na dopravnú infraštruktúru a nie len na energetiku a internet.  

Rovnakí diplomati podporili Komisiu, že spravila bystré rozhodnutie posunutím čerpania medzi dvomi rôznymi rozpočtovými rokmi. Znamená to, že európske krajiny budú hlasovať o návrhu kvalifikovanou väčšinou a nie jednomyseľne, takže má väčšiu šancu na to, aby prešiel. Počet nesúhlasiacich krajín je však aj tak dostatočne veľký na to, aby vytvorili blokujúcu menšinu.

Pozície:

Strana európskych socialistov (PES) sa na svojom stretnutí 30. novembra v Madride dohodla na cieľoch, ktoré sú ochrana zamestnanosti a propagácia inteligentného zeleného rastu. Chcú, aby určovali mieru a komponenty európskeho stimulačného balíka. Pripomenuli, že nový americký prezident Barack Obama pripravuje ambiciózny fiškálny stimul a že Čína zverejnila balík vo výške 14%. Lídri socialistov tvrdia, že aj Európa musí byť ambiciózna.

ETUC, Európska odborová konfederácia, poslala podobnú správu, pričom sa dovoláva krátkodobej pohotovostnej akcie a novej „zelenej dohody“. John Monks, generálny sekretár ETUC, povedal: „Ekonomika je v súčasnosti v recesii a hrozí jej dlhodobá depresia. Nemôžeme si dovoliť stratégiu „počkáme a uvidíme“ prístup, ani inú reformnú politiku, ktorá oslabí práva pracujúcich a platy. Následkom toho by bola sociálna recesia a potom ekonomická katastrofa.“

Podľa ETUC je treba novú „zelenú dohodu“, férové platy a spravodlivosť a nie stavať rast a zamestnanosť na špekuláciách a cenových bublinách.

REKLAMA

REKLAMA