Summit: ďalšia premeškaná príležitosť

Summit EÚ, ktorý sa uskutočnil koncom minulého týždňa, vyvolal v európskej tlači pár kritických poznámok. Hlavnou výhradou bola neschopnosť poskytnúť konkrétne odpovede na najpálčivejšie otázky.

 

Pozadie

Pravidelná kontrola pokroku pri napĺňaní Lisabonskej stratégie sa konala 23.-24. marca 2006 – na Jarnom summite EÚ.

Bolo to prvé hodnotenie odkedy sa Únia rozhodla zreformovať lisabonskú agendu (marec 2005). Európska rada sa však vo všeobecnosti vyhla používaniu tvrdých slov v súvislosti s rozdielnou kvalitou jednotlivých národných reformných programov (NRP).

Novou hlavnou témou tohto summitu bola energetika – popri tradičných ekonomických a sociálnych otázkach. Diskusia sa točila okolo návrhov Komisie obsiahnutých v Zelenej knihe publikovanej 8. marca, ktorá predpokladá väčšiu koordináciu energetických politík. V súčasnosti o nich stále rozhodujú najmä členské krajiny.

Summit sa vo všeobecnosti vyhol kontroverznej téme cezhraničného spájania sa energetických firiem a národného protekcionizmu, ktorá vyvoláva medzi niektorými členskými krajinami konflikty (napríklad medzi Talianskom a Francúzskom).

Pozície

Financial Times sa v komentári dotklo iba odchodu francúzskeho prezidenta Chiraca z rokovacej sály po tom, ako prezident zamestnávateľskej organizácie UNICE, Ernest-Antoine Sellière (pôvodom Francúz), začal prednášať svoj prejav po anglicky. Denník poukazuje na fakt, že v angličtine sa vyučuje aj v úspešnej podnikateľskej škole INSEAD a angličtina, nie francúzština, je aj jazykom spoločnosti Danone.

Francúzsky Le Monde informuje o tom, ako nemecká kancelárka Angela Merkel na stretnutí lídrov EPP vo štvrtok (23. marec) odsúdila protekcionistické tendencie. V súvislosti s obranným zlúčením Suez-GdF vo Francúzsku, a snahou španielskej vlády zablokovať akvizíciu E.On v Španielsku, Merkel svojich kolegov vyzvala, aby „nemysleli len v národných súvislostiach“, ale tiež „súhlasili s európskymi šampiónmi“. Thomas Ferenzci sa v inom článku v denníku pýta, či ešte existuje „duch spoločenstva“.

Denník Libération zas píše o „relatívne mäkkom konsenze, hlboko pod odporúčaniami Zelenej knihy Komisie“. „Členské krajiny v skutočnosti odmietli vzdať sa časti svojich národných prerogatív, uspokojili sa s volaním po väčšej spolupráci“, píšu Jean Quatremer a Camille Lamotte.

Ekonomický a finančný denník Les Echos tiež nejaví známky entuziazmu pokiaľ ide o výsledky summitu. Podľa neho ukázal 25-členný blok iba „umelú jednotu“. „Bruselský summit si vybral rozum pred konfliktom.“ Podľa denníka sa lídri EÚ zhodli na „embryonálnej európskej energetickej politike“, ktorá „maskuje európske rozdielne názory prebiehajúce zlučovania v sektore“.

Švajčiarsky Neue Zürcher Zeitung nazval stretnutie summitom premeškaných príležitostí a o ciele vytvoriť do roku 2010 ďalšie dva milióny pracovných miest píše: „Bezpochyby, je ľahšie prijať nezáväzný sľub na úrovni EÚ, než začať na národnej úrovni reformy ktoré sú bolestivé, no nevyhnutné pre zabezpečenie budúcnosti. No 19 miliónov nezamestnaných v EÚ nezískalo nič. V členských krajinách EÚ – rovnako ako v iných trhových ekonomikách – stále platí že pracovné miesta vytvárajú firmy, nie politici.“

Nemecký Die Welt píše: „Len s ambicióznymi cieľmi šetrenia energie, a cieľmi zvýšenia množstva štartovacieho kapitálu pre alternatívne zdroje energie, nie je možné garantovať, že EÚ bude maž dostatok energie v prípade prírodnej katastrofy alebo politickej krízy v krajinách vyvážajúcich ropu.“

Denník Hospodárske noviny pristupujú k záverom summitu rovnako skepticky. Podľa nich bolo síce prijatých asi 20 čiastkových opatrení, najdôležitejšie však boli vynechané. Summit podľa HN „opäť potvrdil dominanciu tzv. starej Európy“. Pokiaľ ide o energetickú politiku, „Najvyšší predstavitelia členských štátov EÚ sa na záver svojho jarného summitu dohodli na základoch spoločnej energetickej politiky, ani zďaleka však nie je taká podrobná ako tá, ktorú pred dvoma týždňami prijala Európska komisia.“

REKLAMA

REKLAMA