Summit EÚ–Afrika zlyhal na obchode

Afrika odmietla podpísať dohody o liberalizácii obchodu s EÚ. Najväčšie stretnutie európskych a afrických lídrov, od ktorého sa očakávalo posilnenie vzťahov medzi dvoma kontinentmi tak skončilo bez väčšieho úspechu.

Pozadie

Európska únia rokovala o tzv. hospodárskych partnerských dohodách (Economic Partnership Agreements – EPAs) so svojimi bývalými kolóniami v Afrike, karibskej a tichomorskej oblasti od septembra 2002.

Ich cieľom bolo nahradiť ne-recipročné obchodné výhody, ktoré EÚ zaručila 77 krajinám AKP (Afrika, Karibik, Tichomorie) na základe dohody s Cotonou. Hoci bola dizajnovaná na obdobie rokov 2000-2020, niektoré rozvojové krajiny ju spochybnili ako nekompatibilnú s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Celkovo sa rokovalo o šiestich dohodách na regionálnom princípe – so skupinou krajín západnej Afriky, strednej Afriky, východnej a južnej Afriky, Juhoafrického rozvojového spoločenstva, karjinami karibskej oblasti a krajinami Tichomoria. EÚ tak chcela posilniť regionálu integráciu a odstrániť obchodné bariéry medzi krajinami AKP. Nové dohody mali tiež stimulovať obchodnú výmenu juh-juh a posilniť ekonomický rast.

Africké štáty však odolali tlaku EÚ na podpis zmlúv ešte pred tým, než im výnimka WTO umožňujúca profitovať so súčasného rámca vyprší 31. decembra tohto roku.

EÚ varovala krajiny, ktoré neuzavreli dohody EPA, že stratia štedré výhody dohodnuté v Cotonou a budú musieť obchodovať s EÚ za menej výhodných podmienok podľa schémy všeobecného systému preferencií prístupného pre všetky rozvojové krajiny vrátane Brazílie či Indie.

Afrika sa však obáva, že recipročné otvorenie trhov, ktoré žiada EÚ, nielen zníži vládne rozpočty, ktoré prídu o príjmy z ciel, ale umožní tiež neobmedzený prístup európskym spoločnostiam na rozvojové trhy, ktoré následne zničia domáci priemysel.

Otázky

Summit EÚ- Afrika v Lisabone (8.-9. decembra) skončil podpísaním „strategického politického partnerstva rovných“, ktoré by malo slúžiť na prekonanie tradičného vzťahu donor-príjemca. Spoločná deklarácia sľubuje spoluprácu v oblasti investícií, rozvoja, ľudských právach a udržiavaní mieru (peacekeeping). Prináša tiež detailný akčný plán pre nasledujúce tri roky.

Kontinenty sa však neboli schopné podísať komplexné obchodné dohody – „Economic Partnership Agreements“ – ktoré chcela EÚ uzavrieť s africkými štátmi do konca tohto roku.

„O EPA už viac nehovoríme, odmietli sme ich (…), stretneme sa, aby sme videli čím ich vieme nahradiť“, povedal na tlačovej konferencii po summite senegalský prezident Abdoulaye Wade.

EÚ namiesto zamýšľaných EPA podpísala prechodné dohody s mnohými z afrických štátov, ktoré pokrývajú obchod s tovarmi a vynechávajú citlivé otázky ako napríklad otvorenie afrických trhov so službami a investičné trhy.  

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso varoval, že odhliadnuc od najchudobnejších krajín, ktorých export bude naďalej ťažiť z nulových ciel na základe obchodných podmienok EÚ pre najmenej rozvinuté krajiny (LDC), teda krajiny, ktoré odmietli rýchlo prijať nové obchodné dohody, budú čeliť znovuzavedeniu ciel.

Vyjednávacia pozícia Afriky bola posilnená úzkym vzťahom s Čínou, pričom hrozí, že nahradí EÚ na mieste najväčšieho investora a obchodného partnera.

Čínsky investičný prístup k Afrike – napríklad ponúkaním pôžičiek výmenou za prírodné zdroje na „bezpodmienečnom základe“ – je v Afrike oveľa populárnejší, ako keď EÚ podmieňuje rozvojovú pomoc snahou o zlepšenie podmienok demokracie a ľudských práv.

Rozpory medzi dvoma kontinentmi boli len zvýraznené prítomnosťou prezidenta Zimbabwe Roberta Mugabeho, ktorého EÚ obviňuje z porušovania ľudských práv a zbedačovania svojich občanov. Naopak mnoho iných afrických lídrov ho oslavuje ako hrdinu, ktorému sa podarilo vydobiť nezávislosť. Jeho prítomnosť mala za následok, že britský premiér Gordon Brown bojkotoval summit, ktorý bol historicky len druhým podujatím tohto druhu.

Pozície

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso obhajoval navrhované obchodné zmluvy: „Spravia z doterajšieho obchoného vzťahu, zdravé, diverzifikované partnerstvo orientované na rozvoj.“ Dodal, že formulovanie prechodných dohôd pomôže vyhnúť sa prerušeniu obchodovania a je dobrým príkladom ducha partnerstva medzi oboma svetadielmi.

Nemecká kancelárka Angela Merkel vyhlásila, že kompromis je stále možný. „Ak nedosiahneme dohodu, niektoré z rozvinutejších afrických krajín budú v horšej pozící pokiaľ ide o obchodovanie s EÚ. Nebude to mať dosah na najchudobnejšie krajiny, ale skôr tie, ktoré dosiahli určitý stupeň rozvoja.“

Senegalský prezident Abdoulaye Wade uviedol: „Je jasné, že Afrika odmietne EPAs“. Dodal, že EÚ stráca v prospech Číny, pretože čínske produkty sú lacnejšie a čínske spoločnosti „viac pragmatickejšie“ pri obchodovaní s Afrikou: „Európa má blízko k tomu, aby v Afrike prehrala konkurenčný boj.“

REKLAMA

REKLAMA