Grécko má novú vládu len niekoľko hodín po voľbách

Nedeľňajšie parlamentné voľby v Grécku vyhrala podľa očakávaní koalícia radikálnych ľavicových strán Syriza. Po menej ako hodinovom rokovaní sa Syrize podarilo získať podporu od strany Nezávislí Gréci.

Ani nie hodinu po začiatku rokovaní medzi týmito stranami oznámil líder Nezávislých Grékov Panos Kammenos, že krajina má novú vládu. Informáciu priniesol britský denník The Guardian. Nová vláda by mala mať podporu 162 poslancov v 300 člennom gréckom parlamente.

„Chcem povedať, že od tohto momentu máme vládu,“ povedal prítomným médiám Kammenos. „Nezávislí Gréci podporia v hlasovaní premiéra Alexisa Tsiprasa,“ dodal. „Premiér pôjde za prezidentom a… zloženie vlády oznámi premiér. Snahou všetkých Grékov je začať nový deň s plnou suverenitou,“ povedal Kammenos.

Rovnako ako Syriza, aj Nezávislí Gréci odmietajú úsporné opatrenia, ktorým musí krajina čeliť už niekoľko rokov. V pondelok ráno zahraničné agentúry tiež informovali, že líder Syrizy by sa mal stretnúť aj s predstaviteľmi To Potami a komunistami, čo naznačuje, že bude hľadať u strán podporu aj v prípade, ak by sa formálne nepripojili do koalície, pripomína Reuters.

Po sčítaní približne 99 percent hlasov chýbali Syrize k zisku absolútnej väčšiny 151 poslancov v 300 člennom zákonodarnom zbore len dva mandáty.

Podľa predbežných výsledkov získala Syriza 36,34 percenta hlasov. „Grécko opúšťa katastrofálne úsporné opatrenia, opúšťa strach z autoritárstva, končí sa päť rokov ponižovania a útrap,“ povedal líder Syrizy Alexis Tsipras v nedeľu tisícovému davu stúpencov strany v Aténach, píše agentúra Reuters.

Druhou najväčšou stranou v parlamente sa stala Nová Demokracia (ND) premiéra Antonia Samarasa (27,81 percenta), ktorá by mala mať 76 poslancov. Zhodne po 17 poslancov by mali získať strany Zlatý úsvit (6,28 percenta) a nová proeurópska strana To Potami (6,04 percenta). Do parlamentu sa dostala aj Komunistická strana Grécka (KKE) (15 poslancov), pravicová populistická strana Nezávislí Gréci (13 poslancov) a doterajšia vládna strana Panhelénske socialistické hnutie PASOK (13 poslancov).

Víťazstvo Syrizy vyvolalo rozpačité reakcie

Doterajší premiér Antonis Samaras (ND) priznal porážku vo voľbách už niekoľko hodín po zatvorení volebných miestností, pričom gratuloval lídrovi radikálnej ľavice Tsiprasovi. Samaras uviedol, že rešpektuje rozhodnutie gréckych voličov.

„Gréci prehovorili a my rešpektujeme ich rozhodnutie,“ povedal Samaras vo svojom príhovore. Podľa Reuters je strana pripravená zohrávať rozhodujúcu úlohu pri budúcom vývoji ako garant európskeho kurzu krajiny.

Zmiešané reakcie na výsledky volieb prišli z Berlína. Podľa šéfa nemeckej Bundesbanky Jensa Weidmanna by sa Grécko malo držať svojich rozpočtových záväzkov. „Dúfam, že nová vláda nebude spochybňovať to čo sa očakáva a čo už bolo dosiahnuté,“ povedal Weidmann televízii ARD.

Podobne reagoval aj predseda Európskych ľudovcov v Európskom parlamente (EP)  Manfred Weber. Ten vyzval Syrizu na splnenie gréckych úsporných opatrení a reforiem, pretože až potom „môže Európa byť s Gréckom solidárna.“ Weber dodal, že európski daňoví poplatníci nie sú ochotní platiť za predvolebné sľuby Tsiprasa.

Skepticky sa k voľbám v Grécku stavia aj britský premiér David Cameron. Ten na svojom konte na Twitteri uviedol, že „grécke voľby zvýšia ekonomickú neistotu v celej Európe. Preto sa Spojené kráľovstvo musí držať plánu zaisťujúceho bezpečnosť doma," uviedol Cameron.

Zdá sa, že výsledky volieb potešili Európskych socialistov. „Gréci sa jasne rozhodli zastaviť úsporné opatrenia, ktoré na nich uvalila Trojka a požiadali novú vládu, aby vo svojej politike bola viac sociálne spravodlivá,“ povedal líder frakcie socialistov v EP Gianni Pittella.

„Európski socialisti sú plne pripravení spolupracovať s novou progresívnou vládou, ktorá by mala vážne bojovať proti daňovým únikom a korupcii,“ dodal Pitella. Podľa neho by európske štáty mali rešpektovať výsledky gréckych volieb.

Pozitívne reagoval na situáciu v Grécku aj predseda EP Martin Schultz. Ten telefonicky zablahoželal Tsiprasovi k víťazstvu vo voľbách, pričom jeho víťazstvo označil za historické. Predseda EP zároveň prisľúbil navštíviť Tsiprasa hneď po jeho uvedení do funkcie.

Vyhrala rétorika proti úsporným opatreniam

Syriza pred voľbami sľubovala stopnutie prísnych úsporných opatrení, ktoré muselo Grécko zaviesť kvôli splácaniu dlhu medzinárodným veriteľom. Prerokovať chce aj dlh krajiny u zahraničných veriteľov. Za tieto snahy čelí strana kritike.

Začiatkom minulého týždňa varoval Syrizu predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Podľa neho „akákoľvek grécka vláda bude musieť dodržiavať záväzky svojich predchodcov, pokračovať v reformách a fiškálnej zodpovednosti.“

O niekoľko dní ju kritizoval šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. Ten poukázal na to, že všetci grécki politici chcú zostať v eurozóne. „Ak to tvrdíte, musíte akceptovať pravidlá a dohody,“ povedal Dijsselbloem len tri dni pred voľbami.  

Návrhy radikálnej ľavice kritizuje aj odchádzajúci premiér Samars. Tvrdí, že takéto kroky by viedli ku krachu krajiny. „Vedú nás do rozporu s veriteľmi, k platobnej neschopnosti a vystúpeniu z eurozóny,“ povedal na jednom z predvolebných mítingov.

Po oznámení výsledkov volieb povedal člen Európskej centrálnej banky Benoit Coeure v rozhovore pre denník Handelsblatt, že banka sa nezúčastní na žiadnom odpisovaní gréckeho dlhu. „Nie je to na ECB, aby rozhodla, či Grécko potrebuje odpustenie dlhov,“ povedal Coeure.

„Je absolútne jasné, že nemôžeme súhlasiť s odpustením dlhov, ktoré zahŕňajú grécke dlhopisy uložené v ECB,“ dodal. Podľa neho by to nebolo možné z právneho hľadiska.

Gréci museli v roku 2010 požiadať o dva záchranné balíčky v hodnote 240 miliárd eur, aby sa vyhli bankrotu krajiny. V roku 2012 museli súkromní veritelia odpísať zhruba polovicu svojich pohľadávok voči Grécku. Syriza teraz žiada o odpustenie časti z pôžičky od členských štátov eurozóny, Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu.

EurActiv.com/Reuters/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA