Ťažké “klimatické” rozhodnutie EÚ

Európski lídri sa pripravujú na jarný summit v Bruseli 8.-9. marca 2007, no spor v otázke obnoviteľných zdrojov energie ohrozuje pokusy EÚ ukázať sa ako svetový líder v boji proti zmenám podnebia.

Pozadie:

Lídri z 27 krajín EÚ sa chystajú na jarnom summite Európskej rady 8.-9. marca 2007 písať históriu tým, že odsúhlasia ambiciózne plány na zníženie emisií skleníkových plynov.

Aj keď sa tejto stratégii, navrhnutej Komisiou, podarilo získať konsenzus na úrovni stretnutia relevantných ministrov, spor v otázke obnoviteľných zdrojov energie (OZE) ešte nie je vyriešený a mohol by poškodiť hodnovernosť EÚ ako svetového lídra v boji proti globálnemu otepľovaniu (GO).

Predseda Komisie José Manuel Barroso zriadil 5. marca poradnú skupinu svetovo uznávaných expertov v otázkach energie a zmeny podnebia vrátane Nicholasa Sterna, autora správy z októbra 2006 o hospodárskych dopadov zmeny podnebia, a francúzskej televíznej hviezdy a environmentálneho experta Nicolasa Hulota. Cieľom je, aby experti pomohli nájsť lídrom krajín EÚ riešenia.

Otázky:

Obnoviteľné zdroje energie:

Členské štáty EÚ sú stále hlboko rozdelené, pokiaľ ide o plán, ktorý zamýšľa stanoviť záväzné ciele na používanie obnoviteľnej energie.

V januári prišla Komisia s ambicióznym návrhom na zvýšenie podielu OZE v celkovej energetickej spotrebe na 20% do roku 2020. Úmyslom je urobiť tento cieľ právne záväzným pre členské štáty, čo by mohlo podľa Komisie ušetriť 100 miliárd € a 780 miliónov ton emisií oxidu uhličitého ročne.

Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa však na svojom stretnutí 5. marca nedohodli na záväznej povahe tohto cieľa. Minulý mesiac došlo k podobnému zlyhaniu ohľadom dosiahnutia konsenzu na Rade ministrov pre energiu.

Hlavná opozícia prichádza k Francúzska a Fínska, ktoré uspokojujú veľkú časť svojho energetického dopytu z nízkouhlíkových nukleárnych zdrojov a tvrdia, že toto by malo byť brané do úvahy. Podporuje ich množstvo nových členských štátov ako Bulharsko, Česko, MaďarskoPoľsko, kde ostáva uhlie dôležitým zdrojom energie a vlády si želajú odolať záväzným cieľom, ktoré by ich nútili investovať množstvo prostriedkov do nákladných OZE, akými sú napríklad veterná a solárna energia.

Ďalšie krajiny varujú tiež pred uvalením nedosiahnuteľných cieľov na vlády.

Zmena podnebia:

Napriek istému skepticizmu niektorých krajín vrátane Fínska, Maďarska a Poľska o tom, či by Európa mala jednostranne znížiť svoje emisie skleníkových plynov, sa členským štátom podarilo dosiahnuť konsenzus na cieli 20%-ného zníženia do roku 2020.

Došlo tiež k súhlasu na tom, že tento cieľ by mal byť zvýšený na 30%, ak dôjde k dosiahnutiu medzinárodnej dohody medzi všetkými rozvinutými krajinami vrátane USA.

Pichľavejšou otázkou však je to, ako bude toto celkové bremeno rozdelené medzi jednotlivé členské štáty EÚ, pričom tejto otázke sa summit venovať nebude. Nemenovaný nemecký úradník predpovedal, že diskusia o tejto otázke by mohlo istý čas trvať. „Budeme rozmýšľať skôr o dvoch rokoch než o dvoch mesiacoch,“ povedal.

Pozície:

Kancelárka Nemecka Angela Merkelová a predseda Komisie José Manuel Barroso obaja chcú, aby summit ukázal, že Európa je ochotná zaujať prvé miesto na svete v boji proti globálnemu otepľovaniu.

„Tento týždeň budú oči sveta na EÚ a na tom, čo dokážeme urobiť s otázkami ako zmena podnebia a energia. Od Washingtonu po Moskvu a Peking budú ľudia sledovať, či sme skutočne hodnoverní, keď začneme hovoriť o týchto veciach,“ povedal Barroso.

Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier povedal, že ministri zúžili rozdiely v iných otázkach, ale „ústredný rozdiel sa týka záväznej povahy cieľa pre obnoviteľné zdroje energie“.

„Tento cieľ by mal byť záväzný pre úspech a hodnovernosť našej politiky,“ povedal Barroso.

Francúzsko, ktorého pozícia je v tejto otázke vnímaná ako kľúčová, signalizovalo, že by mohlo podporiť záväzný cieľ, ak vezme v plnšej miere do úvahy príspevok jadrovej energie v boji proti globálnemu otepľovaniu. Krajina navrhuje skôr „neuhlíkový a nízkouhlíkový“ energetický cieľ než cieľ, týkajúci sa podielu obnoviteľných zdrojov energie, pričom ten prvý by obsahoval jadrovú energiu a novú generáciu čistejších elektrární, spaľujúcich uhlie.

Španielsky minister pre európske záležitosti Alberto Navarro však povedal, že „toto sú odlišné otázky“.

Veľká podnikateľská lobby BusinessEurope vyjadrila svoje obavy o plánoch na 20% cieľ pre OZE a opísala tento cieľ ako nereálny, ako aj to, že EÚ nikdy nevysvetlila, ako by mal byť dosiahnutý. Namiesto toho vyzýva lídrov krajín EÚ, aby uznali „veľmi silný príspevok“, ktorý predstavuje v boji proti globálnemu otepľovaniu jadrová energia ako spôsob výroby energie, ktorý neprodukuje emisie oxidu uhličitého. BusinessEurope tiež navrhuje, aby EÚ podnikla kroky pre zvýšenie podielu jadrovej energie na výrobe energie v EÚ z 32% na 40% do roku 2030.

BusinessEurope tiež vyhlásila, že cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 20% do roku 2020 by mohol pre EÚ zvýšiť latku príliš vysoko, najmä ak iné krajiny nebudú nasledovať príklad EÚ. Organizácia dodala, že plán je „krokom do neznáma“, pretože nikto nikdy neposúdil jeho dopad na európske podniky.

Lídri EÚ „musia absolútne urobiť z boja proti zmene podnebia vedúci imperatív a nemali by tento cieľ oslabiť v úsilí o energetickú bezpečnosť,“ povedal Jan Kowalzig, člen kampane proti zmene podnebia u Priateľov Zeme.

Kowalzig verí, že EÚ by sa mala usilovať o vyšší cieľ pri znížení emisií a tvrdí: „Bolo by nebezpečnou diskrepanciou zaviazať sa len k 20%-nému zníženiu emisií do roku 2020, keď všetky vedecké a politické analýzy ukazujú, že 30%-né zníženie je kritické, ak sa chceme vyhnúť katastrofickej zmene podnebia. Cieľ, ktorý je nižší než 30%, bude naznačovať medzinárodnému spoločenstvu, že Európa sa vyhýba svojej zodpovednosti v boji proti zmene podnebia.

Priatelia Zeme sú za záväzný cieľ pre OZE, ale táto mimovládna organizácia tiež volá po špecifickejších cieľoch pre rôzne hospodárske sektory. „Celkový cieľ pre podiel obnoviteľnej energie v celkovom energetickom mixe je príliš vágnym na to, aby poskytol jasné pokyny. Potrebujeme tiež záväzné a oddelené nižšie ciele – 35% pre výrobu elektrickej energie a 25% pre vyhrievací a chladiarenský sektor,“ povedal Kowalzig.

REKLAMA

REKLAMA