Tlak Bruselu na biopalivá sa stretáva s nesúhlasom

Plány na zvýšenie podielu biopalív na 10% pohonných hmôt v EÚ do roku 2020 boli kritizované environmentálnymi mimovládnymi organizáciami, ktoré čoraz viac veria, že podpora biopalív môže v skutočnosti spôsobovať viac škody než úžitku.

Energetické plodiny - repka
Európske poľnohospodárstvo - bude v budúcnosti dôležitým zdrojom energie?

Pozadie:

Navrhovaný energetický balík Komisie stanovuje záväzný cieľ, aby do roku 2020 pochádzalo 20% energetického mixu v EÚ z obnoviteľných zdrojov energie. Tento cieľ bude doplnený o dodatočný záväzok – 10% z biopalív, ktoré majú byť používané v doprave s cieľom znížiť závislosť na rope. V súčasnosti doprava emituje tretinu emisií oxidu uhličitého, pričom pôvodcom je z 98% ropa.

Súčasný prístup EÚ je rámcovaný smernicou o biopalivách z roku 2003, ktorá stanovila nezáväzný cieľ, aby do roku 2010 bolo nahradených biopalivami 5,75% benzínu a nafty. Komisia však pripustila, že tento cieľ nebude splnený a dúfa, že nová legislatíva posilní predchádzajúcu smernicu.

Otázky:

Biopalivá boli označované za „uhlíkovo neutrálny“ zdroj energie, pretože ich používanie teoreticky nevedie k emisiám väčšieho množstva oxidu uhličitého – CO2 vypustený spálením paliva bol totiž absorbovaný rastlinou počas jej rastu. Tak by biopalivá mohli viesť k zníženiu znečistenia ovzdušia a zníženiu množstva odpadu.

Komisia argumentuje, že tieto obnoviteľné zdroje energie vytvoria pracovné miesta a poskytnú nové zdroje príjmu pre poľnohospodárov. Mali by tiež pomôcť splniť ciele z Kjóta a diverzifikovať energetický mix EÚ.

Niektoré mimovládne organizácie však tvrdia, že výroba biopalív môže byť v konečnom dôsledku škodlivá, a to z viacerých dôvodov:

  • Pôda, na ktorej mnohé chudobné krajiny Juhu závisia pri produkcii potravy, by mohli byť nahradené plantážami plodín pre biopalivá.
  • Objavil sa argument, podľa ktorého v skutočnosti treba viac energie na výrobu biopalív, než je obsiahnuté v rastlinách samotných.
  • Spoliehanie sa Európanov na „automobilovú kultúru“ a ich neschopnosť vyprodukovať dostatočné množstvo biopalív pre seba povedie k tomu, že prirodzené ekosystémy ako amazonský dažďový prales, ustúpia plantážam sójových bôbov.
  • Výstavba infraštruktúry pre tieto plantáže spôsobí ďalšie environmentálne škody.
  • Chemikálie, ktoré sa budú na plantážach používať, budú mať negatívne dôsledky na ľudské zdravie.
  • Napokon, vysoko kontroverznou otázkou je používanie geneticky modifikovaných plodín pri výrobe biopalív.

Komisia plánuje vývoj „druhej generácie“ biopalív (z celulózových alebo „drevnatých“ zdrojov ako slama, stavebné drevo, triesky alebo hnojiva). Tvrdí sa, že toto sú biopalivá, ktoré sú environemntálne priaznivejšie než biopalivá „prvej generácie“ (produkované najmä z plodín ako cukrová repa alebo repka olejná), a to z dôvodu očakávaných nižších nákladov, priaznivejšej tzv. GHG kvality a lepšej palivovej kvality. Navyše, schopnosť využiť širšie spektrum biomasy na tvorbu týchto nových biopalív znamená, že by nekonkurovali produkcii potravín (pozri konzultáciu Komisie k biopalivám). Táto druhá generácia biopalív je však v súčasnosti stále v štádiu rozvoja.

Pozície:

V otvorenom liste EÚ napísali mimovládne organizácie z Latinskej Ameriky, že neprimerané používanie biopalív bolo kritizované ako jedna z hlavných príčin globálneho otepľovania. MVO sa tiež obávajú, že európske riešenie problému globálneho otepľovania by šlo na úkor krajín Juhu: „Je veľmi nepravdepodobné, že Európa niekedy dosiahne sebestačnosť pri výrobe biopalív z národných zdrojov energetických plodín a preto je veľmi pravdepodobné, že to bude na úkor pôdy, na ktorej závisí potravinová suverenita našich krajín.“

Greenpeace je tiež skeptická a tvrdí: „Na rozdiel od väčšiny technológie obnoviteľných zdrojov energie je výroba biopalív v mnohých prípadoch spojená s vážnymi environmentálnymi problémami. Greenpeace má obavu, že Komisia ešte len bude musieť navrhnúť presvedčivý systém, ktorý by zaručil environmentálne zodpovednú výrobu.“

Jos Dings zo siete MVO Doprava a životné prostredie (T&E), kritizoval nedostatky posudzovania dopadov v plánoch Komisie: „Európsky systém jednoducho diktuje, aby 10% palív, používaných v doprave, pochádzalo z biopalív, a to bez ohľadu na to, či bolo vyrobené trvalo udržateľným spôsobom, bez ohľadu na emisie oxidu uhličitého, vypusteného počas ich výroby a bez ohľadu na to, či by iné obnoviteľné zdroje energie nemohli pracovať lepšie.“

Európska komisia, hoci pripúšťa, že v niektorých prípadoch biopalivá nemusia viesť k úsporám v emisii skleníkových plynov, sa tiež vyjadrila, že navrhuje „zavedenie motivačno-podporného systému, ktorým by sa tomu vyhla a podporila rozvoj biopalív „druhej generácie““.

Európske združenie bioetanolového paliva (eBIO) privítalo minimálne záväzné ciele pre rok 2020 a vyhlásilo, že „Komisia jasne chápe, že povinné používanie biopalív je najlepšou cestou vpred k zníženiu emisií skleníkových plynov v sektore dopravy, rovnako ako našej závislosti na dovážaných fosílnych palivách.“

Ďalšie kroky:

  • Očakáva sa, že koncom marca 2007 Komisia príde s oficiálnym návrhom, ktorý bude musieť byť schválený Radou a Parlamentom.

REKLAMA

REKLAMA