Transatlantická priepasť produktivity sa zmenšuje

V roku 2006 rástla EÚ hospodársky oveľa rýchlejšie ako USA. Súčasný stav je na jednej strane dôsledkom štandardného obratu ekonomických cyklov, ale svoj podiel má na ňom aj rozvinutejší európsky sieťový priemysel.

Krátka správa

„Rast produktivity EÚ sa v roku 2006 priblížil k 1,5% (1,4% v eurozóne).“ Pre porovnanie, ekonomika USA rástla v rovnakom roku tempom 0,9%. V období 2007 – 2008 sa taktiež očakáva prognóza hovoriaca viac v prospech EÚ, hoci môže ísť o nižšie hodnoty rastu.

Americká ekonomika rástla predovšetkým v 90-tych rokoch, kedy za ňou tá európska výrazne zaostávala. Zbierané dáta od polovice roka 2005 však vypovedajú o značnom zotavení sa európskeho hospodárstva.

Správa pripisuje značný podiel na urýchlení rastu produktivity eurozóny predovšetkým zlepšeniu súkromného sektora v Nemecku. V roku 2006 rástla nemecká ekonomika tempom 2,7%, čím výrazne predbehla francúzsky rast. Francúzsko rástlo tempom 1,2%.

Čo sa týka krajín EÚ, ktoré sa nenachádzajú mimo eurozóny, predovšetkým stredoeurópske a východoeurópske nové členské krajiny zaznamenali vysoké tempo rastu. Napríklad Lotyšsko zaznamenalo rast 7,0%. Veľká Británia (2,0%) rástla o poznanie pomalšie, avšak stále rýchlejšie ako priemer eurozóny.

Aj napriek optimistickým číslam správa poukazuje na „zjavnosť, že štrukturálne a [..] trvalé zrýchlenie produktivity zostáva do tohto času stále nedostatočné.“

Priepasť v štrukturálnej produktivite USA a EÚ je odrazom slabej výkonnosti sektora služieb. Čiastočne sa to dotýka predaja a distribúcie obchodných a finančných retailových služieb, uvádza sa v správe Komisie.

Pretrvávajúca transatlantická priepasť má svoje konkrétne dôvody. Európa zaostáva v týchto aspektoch: menej efektívne využívanie ICT (informačných a komunikačných technológií), pomalšia adaptácia pracovných návykov a nedostatočné stimulovanie konkurencie.

Európa vďačí za povzbudzujúce výsledky tzv. sieťovému priemyslu, ktorý je tu oveľa rozvinutejší, ako je tomu v USA. Správa konštatuje, že úspechu tiež „dopomohli efektívne zisky spojené s úsilím o dereguláciu počas uplynulých dvoch dekád.“

Napĺňanie Lisabonskej stratégie má „rozhodujúcu dôležitosť“, konštatuje dokument. Cieľom Stratégie je do roku 2010 spraviť z EÚ najkonkurencieschopnejšiu poznatkovú ekonomiku vo svete. Nástrojmi sú zvyšovanie investícií do výskumu a rozvoja (R&D). Rovnako kľúčovým prvkom je tiež odstraňovanie zostávajúcich bariér stojacich ako prekážka plnému uplatňovaniu jednotného trhu.

„Európa potrebuje zostriť svoju konkurenčnú hranu, aby sa mohla tešiť ziskom z globalizácie v plnej miere. Zvyšovanie produktivity je len jednou z nevyhnutných podmienok pre zlepšovanie konkurencieschopnosti.“ Týmito slovami komentoval správu komisár Joaquín Almunia, ktorý je zodpovedný za hospodárske a menové záležitosti.

REKLAMA

REKLAMA