Úder liberalizácii energetiky v EÚ

Kritici varujú, že koncentrácia prebiehajúca v sektore energetiky, podčiarknutá plánovaným spojením francúzskych firiem GdF a Suez, protirečí vízii liberalizovaného trhu, na ktorom operátori voľne súťažia poskytovaním lacnej energie konzumentom.

energia, energetika
energia, energetika

 

Pozadie

Liberalizácia trhu s elektrickou energiou a zemným plynom v EÚ začala pre priemyselných spotrebiteľov 1. júla 2004. Odvtedy Komisia viac krát vyslovila nesúhlas so skutočným smerovaním procesu liberalizácie.

Otázky

Kritici varujú, že súčasná vlna spájania firiem v európskom energetickom sektore posilní dominantné trhové postavenie niekoľkých najväčších subjektov, a prípadne podkope snahy o vytvorenie konkurenčného jednotného trhu s energiou, aký presadzuje Komisia.

V nedávnej predbežnej správe o stave sektora Komisia kritizovala bývalé štátne monopoly za to, že si všetkými silami udržiavajú kontrolu nad energetickými krokmi, a tým nadmernú kontrolu nad úrovňou cien. Komisárka pre konkurenciu Neelie Kroes kritizovala nadmernú koncentráciu trhu ako v sektore elektrickej energie, tak aj zemného plynu. Podľa nej odráža „staré trhové štruktúry národných a regionálnych monopolov“.

Spojenie firiem Gaz de France (GdF) a Suez vytvorí druhého najväčšieho energetického hráča v Európe, po ďalšej francúzskej firme EDF. V súčasnosti je poradie najväčších energetických firiem v EÚ nasledovné (v miliardách eur):

  • EDF (Francúzsko): 75.5
  • E.ON (Nemecko): 66.7
  • Enel (Taliansko): 43.5
  • Suez (Francúzsko): 38.9
  • RWE (Nemecko) : 38.14
  • Endesa (Španielsko) : 29.41
  • Gaz de France (Francúzsko): 27.25
  • Iberdrola (Španielsko): 24.46
  • Electrabel (napojený na Suez, Belgicko): 22.5
  • Centrica (Británia): 10.86

Na Slovenskom energetickom trhu pôsobí viacero zahraničných firiem. O prenosové sústavy sa podelili nemecké RWE a E.ON, ako aj francúzska firma EDF. GdF vstúpil do slovenského plynárenstva, vo výrobe energie sa angažuje EDF. V súčasnosti prebieha dlhý proces vstupu talianskeho Enelu do Slovenských elektrární.

Pozície

„Sektor energetiky a zemného plynu v EÚ je už teraz koncentrovaný takým spôsobom, že dominantní hráči na trhu môžu zo zákazníkov vyžmýkať miliardy. Povoliť ďalšie kolo spájania by v definitívne zabilo konkurenciu na trhu, nakoniec by prehral spotrebiteľ v EÚ“, vyhlásil europoslanec Claude Turmes zo skupiny Zelení/EFA.

Jeho pohľad zdieľa aj poradca pre energetické trhy pri Medzinárodnej energetickej agentúre Ulrik Stridbaek. „To veľmi nesúvisí s duchom , ktorý má posunúť vpred vnútorný trh“, povedal podľa agentúry Reuters. „Ak trh nesprávne funguje, tieto spoločnosti môžu mnoho získať zo spájania do veľkých konglomerátov, to však nie je dobré pre európskeho spotrebiteľa energie.“

Komisia sa zatiaľ skrýva na pravidlá EÚ o spájaní podnikov a odmieta situáciu akokoľvek komentovať. Podľa regulácií konkurencie na vnútornom trhu EÚ musí Komisia potvrdiť spojenie firiem v prípade, že obrat jednej z nich je z viac ako dvoch tretín mimo jej krajiny pôvodu. Hovorca Komisie Johannes Lairenberger naznačil: „Ak je operácia oznámená Komisii, bude preskúmaná.“

Komisár pre dopravu Jacques Barrot (pôvodom  Franczúska) v interview pre Corriere Della Serra povedal, že je nepravdepodobné, že by Brusel zablokoval spojenie Suezu a GdF. Pripustil však, že spojenie ide proti snahám EÚ o otvorenie trhov s energiou. „Všetci hovoríme, že v sektore energetiky potrebujeme viac európskej integrácie a potom francúzska vláda položí dôraz na logiku národných šampiónov.“

Podporovatelia koncentrácie v sektore energetiky však poukazujú na to, že len veľkí hráči sú schopní realizovať potrebné obrovské investície do prepájania prenosových sietí a terminálov pre zemný plyn, vyžadované integráciou trhu v EÚ.

„Energetický sektor je veľmi kapitalistický. Spoločnosti musia byť dostatočne dôležité pokiaľ ide o veľkosť, aby boli schopné zohnať dostatočné investície do (infraštruktúry) elektrickej energie alebo zemného plynu“, povedal Jean Syrota, prezident ERG, francúzskeho nezávislého správneho orgánu povereného reguláciou národného trhu s elektrickou energiou a zemným plynom.

Veľkí priemyselní spotrebitelia energie (cementárne, sklárne, spracovatelia kovov, papierne, hlinikárne a pod.) tvrdia, že nedostatok cezhraničnej súťaže znamená, že „neexistuje reálna alternatíva k dodávateľom usadeným v jednotlivých štátoch“. „Trh s elektrickou energiou v mnohých členských krajinách je stále vysoko koncentrovaný a noví hráči sú odhováraní od vstupu“, vyhlásila Aliancia energeticky intenzívnych sektorov.

Ďalšie kroky

  • 8. marec 2006: Komisia otvorí Zelenou knihou debatu o integrovanej Európskej energetickej stratégii.
  • Júl 2007: Energetické trhy sa (teoreticky) liberalizujú aj pre domácnosti.

REKLAMA

REKLAMA