Únia si určuje priority

Európsky parlament schválil 4. apríla 2006 správu, ktorá sa venuje hospodárskym usmerneniam určeným členským krajinám EÚ. Poslanci ňou nadväzujú na Výročnú správu EP o hlavných smeroch hospodárskej politiky.

 

Pozadie

Od prijatia poslednej správy Európskeho parlamentu o hlavných smeroch hospodárskej politiky v máji 2005 sa podľa europoslancov objavilo niekoľko nových významných faktory, ktoré si vyžiadali prijatie novej správy. Medzi takého faktory patria ťažkosti týkajúce sa

  • ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu;
  • prijatie finančného výhľadu EÚ na obdobie rokov 2007 – 2013 Európskou radou bez súhlasu Európskeho parlamentu;
  • reforma Paktu stability a rastu, pričom 12 členských štátov vykazuje schodok rozpočtu viac ako 3 %;
  • či zvýšené povedomie o celosvetových energetických šokoch a s tým súvisiace geopolitické napätie.

Vývoj hospodárstva Únie ovplyvňujú aj pokračujúce starnutie obyvateľstva, migračné napätie na hraniciach EÚ, prudký nárast dovozu z tretích krajín v niektorých odvetviach, ako aj presun podnikov a využívanie vonkajších zdrojov, rastúci dopyt po energetických zdrojoch a rastúca závislosť EÚ na dovoze energie pochádzajúcej z nestabilných oblastí.

Otázky

Správa okrem iného konštatuje, že hospodárstvo EÚ naďalej zažíva pomalší rast a zdá sa, že je slabšie pripravené na globalizáciu ako jeho hlavní konkurenti. Poslanci preto v rámci schválených usmernení navrhujú, aby Komisia každoročne publikovala rebríček členských štátov s najlepšími a najhoršími výsledkami v oblasti uskutočňovania ekonomických reforiem a aby jednotlivé krajiny začali čo najrýchlejšie s implementáciou národných reformných programov.

V rámci konkrétnych opatrení sa navrhujú zlepšenia v oblasti inštitúcií poskytujúcich starostlivosť o deti, propagácia rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom, ambiciózne plány na zvýšenie miery pôrodnosti, kroky na posúvanie hornej hranice veku odchodu do dôchodku, budovanie podnikateľského ducha medzi stredoškolákmi, či integrácia imigrantov na pracovné trhy.

Pozície

Slovenský europoslanec Sergej Kozlík (Nezaradení) uviedol, že body spomenuté v správe „presne triafajú do jadra problému“. Ako dodal, „zázraky sa samé nedejú“ a preto súhlasí s potrebou hlbšej analýzy politík štrukturálnej reformy posledného desaťročia. Tá má objasniť dôvody pretrvávajúceho pomalého rastu a nedostatočnej produktivity. Dôležitá je podľa neho tiež výzva na stratégiu inteligentného rastu (smart growth strategy), ktorá má zjednotiť rozdielne prístupy k hospodárskej politike EÚ do súvislej stratégie aj výzva určená členským štátom na podporu súkromných investícií. „Dôležité bude tiež preorientovanie investičných výdavkov, verejných aj súkromných, na investície plošne zvyšujúce hospodársku výkonnosť a produktivitu. Tento prístup však bude potrebné presadiť a realizovať aj v štruktúre využitia prostriedkov Európskej únie, nakoľko platí, že pod lampou býva najväčšia tma“, dodal v závere svojho príspevku.

Ďalší slovenský europoslanec Ján Hudacký (EĽS-ED) uviedol, že jedným z vážnych problémov EÚ je práve podceňovanie potreby razantnejších štrukturálnych reforiem vo väčšine členských krajín. „Stratu konkurencieschopnosti ako prirodzeného dôsledku odmietania týchto reforiem nahrádzajú niektoré členské štáty paradoxne ďalšími ochranárskymi opatreniami svojich trhov, čím sa daný problém ešte prehlbuje. Takto musíme len ďalej konštatovať, že vnútorný trh nie je plne funkčný bez možnosti pohybu pracovných síl a voľného poskytovania služieb.“

Dôsledky takéhoto prístupu sú podľa neho výrazne nepriaznivé. „Podniky premiestňujú svoje prevádzky do oblastí s lacnejšou pracovnou silou, prípadne využívajú tzv. outsourcing, čo má tiež za následok znižovanie počtu pracovných miest.“ Jedným z vážnych prejavov takejto politiky je podľa Hudackého nízky hospodársky rast a narastajúci deficit verejných financií, „často nad rámec podmienok Paktu rastu a stability. Ak z toho odvodíme aj nízky objem investícií do výskumu, technologického vývoja a inovácií a pridáme vysokú energetickú závislosť väčšiny členských krajín, ťažko môžeme očakávať výrazne zvýšenie konkurencieschopnosti európskej ekonomiky v porovnaní s veľkými globálnymi hráčmi akými sú USA a Čína“.

Odpoveďou na tieto výzvy musí byť podľa neho „čo najrýchlejšia snaha o plne fungujúci vnútorný trh, bez akýchkoľvek diskriminačných prejavov a zbytočných regulačných opatrení“. Harmonizácia európskej legislatívy má podľa Hudackého podporovať konkurenčné prostredie a nie brániť v jeho rozvoji. „Snaha o harmonizáciu dane z príjmov podnikov je bohužiaľ práve jeden z takýchto príkladov.“ Významným činiteľom za účelom zvýšenia vnútornej konkurencieschopnosti jednotlivých členských krajín a celej EÚ má byť podľa neho uplatňovanie princípu subsidiarity. 

REKLAMA

REKLAMA