Úroková vojna

Dve najväčšie centrálne banky v Európe reagujú na finančnú krízu rôzne – Bank of England znížila úrokovú mieru, Európska centrálna banka ju ponecháva na doterajších 4%.

Krátka správa

Zatiaľ čo britská Bank of England znížila základnú úrokovú mieru o štvrť percentuálneho bodu na 5,5%, riadiaca rada Európskej centrálnej banky ponechala základnú úrokovú mieru pre eurozónu na 4% a nevypočula hlasy volajúce po jej znížení.

Britská centrálna banka reagovala na obavy z následkov krízy na amerických finančných trhoch. Hoci Bank of England stále vníma nebezpečenstvo zvyšovania inflácie v najbližších mesiacoch, uvoľnenie monetárnej politiky naznačuje, že vyššie riziká vidí v poškodení ekonomického rastu. V britskej ekonomike zohrávajú finančné služby veľmi dôležitú úlohu, Londýn je jedným zo svetových finančných centier. Aj OECD vo štvrtok vyhlásila, že Británia „môže byť zraniteľnejšia než väčšina iných krajín voči dopadom finančných nepokojov“, pričom sa objavujú „dôkazy, že trh s nehnuteľnosťami začína prudko klesať“.

Európska centrálna banka však vidí situáciu inak. Jej prezident Jean-Claude Trichet označil dopady finančnej krízy sa globálnu ekonomiku za stále nejasné. Naznačil dokonca, že niektorí členovia riadiacej rady na štvrtkovom zasadnutí podporovali ďalšie zvýšenie úrokovej miery.

Európska centrálna banka je pod zvyšujúcim sa tlakom niektorých politikov ale aj podnikateľských kruhov, aby na globálnu finančnú krízu reagovala rovnako, ako Bank of England, či americký Federálny rezervný fond – teda znížením úrokovej miery. Denník Financial Times cituje na ekonóma BNP Paribas: „Fakt, že ECB nie je na rovnakej vlnovej dĺžke ako Bank of England a Federálny rezervný fond, je budíčkom.“

REKLAMA

REKLAMA