USA sa emisným limitom nevyhnú

Rozhodnutie Austrálie ratifikovať Kjótsky protokol zvýšilo izoláciu USA v odmietaní medzinárodných záväzkov na znižovanie emisií. Podľa analytičky Eileen Claussen z washingtonského Pew Center on Global Climate Change budú musieť zvyšujúcemu sa tlaku ustúpiť.

oblaky_Kongres, Flickr: Eugene Wei (CC)
Kongres USA - mení sa postoj ku klimatickým zmenám? Zdroj: Eugene Wei, www.creativecommons.org

Pozadie

V indonézskom Bali rokujú 3.-14. decembra zástupcovia 192 krajín o budúcnosti globálneho boja proti klimatickým zmenám. Signatári rámcovej konvencie OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) rokujú na 13. konferencii (COP 13) o rámci a časovom postupe hľadania „nástupcu“ Kjótskeho protokolu.

Medzinárodná dohoda o podstatnom znížení emisií skleníkových plynov nemôže uspieť bez podpory najväčšieho znečisťovateľa – Spojených štátov. Tie odmietli ratifikovať Kjótsky protokol a doteraz odmietali v tejto oblasti akékoľvek globálne záväzky, sú však stále viac izolované.

Otázky

  • Prezidentské voľby 2008

Eileen Clausser tvrdí, že v zapojení Spojených štátov do globálneho režimu obmedzovania emisií zohrá zásadnú úlohu načasovanie. Nová americké administratíva, zvolená v 2008, nenastúpi skôr ako začiatkom alebo v strede nasledujúceho roku. Preto „Spojené štáty prijmú legislatívu pre systém obmedzení a obchodovania (s emisiami) najskôr v strede roku 2009“.

Claussen neočakáva, že by dovtedy urobil George Bush akékoľvek podstatné ústupky.

„Skutočnou výzvou teda je dosiahnuť (rokovací) mandát alebo rozhodnutie, ktoré im (USA) nedovolí pokúšať sa dostať čo chcú, čo je neprijateľné, a nezabráni ničomu, o čom by mohla byť schopná rokovať nasledujúca americká administratíva (no nie skôr ako v 2009)“, tvrdí Claussen.

Zdôraznila tiež rozdiel medzi americkou vládou a Bushovou administratívou. Na úrovni štátov i v Kongrese totiž prebiehali intenzívne pokusy o vytvorenie efektívneho systému obmedzenia emisií – vrátane asi 140 kongresových vypočutí na tému klimatických zmien od januára 2007.

„Na úrovni štátov prebiehala enormná aktivita. So systémom obmedzení a obchodovania s emisiami dnes pracujú tri skupiny krajín: jedna na severovýchode a v stredoatlantickom regióne, jedna na západe a jedna nedávno ohlásená na stredozápade. Postupne dostanú do systému obmedzení a obchodovania veľkú časť emisií (produkovaných) v USA.“

  • Vietor sa obracia?

Napriek obavám, že USA budú rokovania na Bali blokovať, zo slov americkej delegácie zazneli 3. decembra aj pozitívne signály.

„Nie sme tu, aby sme blokovali cestu“, povedal vedúci delegácie Harlan Watson. „Spojené štáty chcú byť flexibilné a pracovať konštruktívne na cestovej mape z Bali.“

Watson dokonca podľa Reuters vyhlási, že Washington je otvorený prijatiu záväzných emisných limitov. Presne to žiada EÚ a dúfa v podporu USA, pretože chce tiež dohodnúť „spravodlivý a efektívny“ príspevok od rozvojových krajín (tie nie sú Kjótskym protokolom viazané žiadnemu znižovaniu emisií).

No nemenovaný predstaviteľ Rady, blízky rokovaniam na Bali, pre EurActiv povedal, že hoci je podpora Washingtonu z dlhodobého hľadiska kľúčová, v prebiehajúcich rokovaniach zohrá iba sekundárnu úlohu. Prijatie „flexibilnej pozície“ znamená, že USA budú čakať na signály z rozvojových krajín, najmä Číny a Indie. Úspech rokovaní tak bude závisieť na ochote rozvojových krajín zapojiť sa do obmedzovania emisií.

Opozícia proti záväzným limitom vychádzala doteraz najmä zo strany Indie, ktorá sa obáva spomalenia svojho ekonomického rastu. Ak sa Dillí postaví proti, Washington sa bude môcť za neho pohodlne kryť.

Claussen však poukázala na washingtonské stretnutie „najväčších znečisťovateľov“ v septembri 2007, na ktorom sa USA neúspešne pokúsili izolovať EÚ v otázke emisných záväzkov: „Všetci súhlasili s tým, že minimálne rozvinuté krajiny by mali mať záväzné limity.“

  • Rozhodujúci obrat Austrálie?

Rozhodnutie novej austrálskej vlády pod vedením premiéra Kevina Rudda ratifikovať Kjótsky protokol si od delegátov konferencie vyslúžilo 3. decembra minútové ovácie.

Austrália patrí medzi najväčších producentov emisií na hlavu. Pristúpenie Canberry ku Kjótu je však o to dôležitejšie, že prakticky izoluje USA ako jedinú vyspelú krajinu mimo systému. Podľa niektorých pozorovateľov to zvyšuje tlak na Washington, aby budúcu dohodu podporil.

Plné znenie interview s Eileen Claussen (v anglickom jazyku) nájdete na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA