V Lime o biopalivách, potravinách a obchode

Piaty summit EÚ-Latinská Amerika priniesol okrem diskusií o klimatických zmenách, cenách potravín a obchode aj zmierenie medzi nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a venezuelským prezidentom Hugom Chávezom.

mraky5
Zdroj: Roberta Schonborg, www.creativecommons.org

Summit európskych lídrov a predstaviteľov krajín Latinskej Ameriky už vopred sprevádzali obavy, že osobné antagonizmy zatienia reálnu agnedu. Venzuelský prezident Hugo Chavéz napríklad prednedávnom povedal o Angele Merkelovej: „Je z nemeckej pravice, z tej istej, ktorá podporovala Hitlera, z tej istej, ktorá podporovala fašizmus“. Na stretnutí v peruánskej Lime sa Chavéz nemeckej kancelárke ospravedlnil a údajne mali spolu viesť krátku konverzáciu. Incident pripomenul reakciu španielského kráľa Juana Carlosa I. Monarcha z rodu Bourbonovcov stratil z kráľovskej noblesy, ked okríkol Huga Chvéza na novembrovom iberoamerickom summite, aby zmĺkol.

Summit EÚ-Latinská Amerika a Karibik sa obišiel bez podobných incidentov a bez konkrétnych výsledkov. Európski a latinskoamerickí lídri si však prisľúbili prehĺbenie obchodnej spolupráce, spolupráce v oblasti globálneho otepľovania a boja proti chudobe.

Výsledkom stretnutia je tzv. záverečná deklarácia summitu, ktorá okrem iného hovorí, že EÚ aj Latinská Amerika sú „hlboko znepokojené dopadom rastu cien potravín“ a preto žiadajú „okamžité opatrenia, ktoré by pomohli najzraniteľnejším krajinám“.

Stúpajúce ceny potravín vyvolali nepokoje sprevádzané násilím, napríklad na ostrove Haiti, o ktorom sa aj na summite veľa hovorilo. Haiti je nachudobnejšou krajinou v Amerike, približne 70 % z deväť miliónovej populácie žije v chudobe. Minulý mesiac zahynulo pri násilnostiach šesť ľudí, stovky boli zranených. Premiér krajiny bol nútený rezignovať.

Benita-Ferrero Waldner, komisárka pre vonkajšie vzťahy Únie v Lime oznámila, že EÚ odsúhlasila viac ako 117 miliónov eur, určených na potravinovú pomoc v rôznych kútoch sveta. Španielsky premiér José Rodríguez Zapatero vyzval krajiny Latinskej Ameriky, aby zaviedli politiku spravodlivejšej distribúcie príjmov: „Sociálne výdavky sú tiež produktívne výdavky, sociálne investície generujú bohatstvo.“

„Degradácia životného prostredia a klimatické zmeny vážne ovplyvňujú ekonomický rast a postihujú najviac najchudobnejších“, píše sa v záverečnom dokumente. Prezident hostiteľskej krajiny – Peru- Alan Garcia navrhol na stretnutí zdaniť ropu a zemný plyn, čím by sa mohli získať peniaze na obnovu lesov, ktoré podliehajú degradácii. Vážne ohrozený je Amazonský prales, jeden z najväčších “lapačov” oxidu uhličitého a ľadovec pokrývajúci andské štíty sa preukázateľne topí.

Kľúčovou témou summitu sa stali biopalivá a diskusia o ich úlohe v globálnej potravinovej kríze. Zatiaľ čo EÚ spolu s Brazíliou, ktorá je najväčším producent om etanolu na svete, podporujú biopalivá ako náhradu za konvenčné fosílne palivá, mnohé latinskoamerické krajiny ich vinia za vyháňanie cien potravín nahor. „Dopad biopalív by nemal vyvolávať takýto poplach, pretože z môjho pohľadu to nie je také jasné“, uviedol v debate Zapatero.

Ani liberalizácia obchodu medzi oboma regiónmi nenapreduje tempom, aké by si priala Európska únia. Podľa Barrosa, chce EÚ ukončiť rokovania o dohodách o voľnom obchode s krajinami zoskupenia Mercosur, Andského spoločenstva národov a Strednou Amerikou budúci rok. Pokrok stojí najmä na neochote niektorých ľavicových lírdrov Latinskej Ameriky,akými sú napríklad bolívijský prezident Evo Morales a ekvadorský prezident Rafael Correa, ktorí nie sú príliš ochotní otvoriť svoje trhy. Naopak Peru a Kolumbia sú za čo najrýchlešie dotiahnutie dohôd o voľnom obchode.  

Summitu lídrov predchádzalo stretnutie Eurolatu, na ktorom jedna z jeho podpredsedníčok, slovenská europoslankyňa Irena Belohorská (NI) predložila výboru pre sociálne záležitosti pracovný dokument pod názvom “Otázky vody vo vzťahoch EÚ a Latinskej Ameriky”. V ňom sa venuje súčasným stavom tohto prírodného zdroja v EÚ a pomoci, ktorú EÚ poskytuje Latinskej Amerike v oblasti vody. Dokument vyzdvihuje potrebu globálneho prístupu voči tejto otázke prostredníctvom inštitucionálnych a legislatívnych zmien a inovácií v sektore, ako aj nevyhnutnosť dialógu s občianskou spoločnosťou pri tvorbe a realizácii zákonov týkajúcich sa vodného manažmentu.

Ďalšie kroky

Ďalší summit EÚ-Latinská Amerika a Karibik sa bude konať v roku 2010 v Španielsku.

REKLAMA

REKLAMA