Václav Havel žiada pokoru pred prírodou

Bývalý čekoslovenský a český prezident Václav Havel urobil pri spustení Zeleného týždňa dojemnú prosbu o pokoru ľudstva pred prírodou. Predseda WTO Pascal Lamy hovoril otvorene o napätí, týkajúcom sa otázok medzinárodného obchodu a ochrane biodiverzity.

 

Pozadie:

Tohtotýždňová séria konferencií v Bruseli sa pozrie na to, ako EÚ a zvyšok sveta môže splniť svoj záväzok zastaviť do roku 2010 stratu biodiverzity.

Komisia zverejnila 22. mája nový akčný plán, týkajúci sa biodiverzity, ktorý je piatym svojho druhu od samitu v roku 2001, kde hlavy vlád a štátov EÚ súhlasili s cieľom zastaviť do roku 2010 stratu biodiverzity v EÚ. Identifikuje štyri prioritné oblasti vo vzťahu k tomuto cieľu (EurActiv, 23. máj 2006).

Otázky:

Na otvárajúcom podujatí Zeleného týždňa Komisie povedal bývalý československý a český prezident Václav Havel, že vykorisťovanie prírodných zdrojom Zeme ľudstvom ukazuje nedostatok rešpektu pred prírodou.

„Svet je veľkou záhadou, mali by sme k nemu pristupovať s pokorou,“ povedal v Bruseli pred auditóriom európskych úradníkov, priemyselných lobistov a aktivistov z MVO-čiek. Potom otvorene postavil otáznik za základy ekonomického rastu. „Nie je dobré myslieť si, že rast je niečo, čo môže pokračovať do nekonečna,“ povedal, narážajúc pritom na myšlienku, ktorá uzrela po prvý raz svetlo sveta v správe Rímskeho klubu v názvom Limity rastu v roku 1972.

„Nie je to len filozofické, je to veľmi praktické,“ pokračoval a dotkol sa nekontrolovaného rastu miest, rastúcej miery zločinnosti a všeobecnému pocitu odcudzenia, ktorý sprevádza moderný spôsob života.

Spochybnil tiež samotnú potrebu toho, že vlády zriaďujú ministerstvá pre životné prostredie a opýtal sa, prečo by sa len jeden konkrétny minister mal zaoberať otázkami „prírody a slušnosti“. „Mojou ideou je, že slušnosť by mala byť hlavným princípom všetkých ministerstiev.“

V živom videovstupe povedal šéf WTO a bývalý komisár pre obchod Pascal Lamy, že „nepochybne by malo byť a môže byť vykonaného viac“ za účelom zlepšenia ochrany biodiverzity v medzinárodných obchodných vzťahoch.

Dotýkajúc sa Dohovoru OSN o biodiverzity, Lamy povedal: „Obaja vieme, že máme mierny problém v tom, že WTO a CBD (pravidlá a ciele) nie sú identické.“ Pripustil, že súčasná situácia je typická rozdelením medzi národy, ktoré chcú dohodu o biodiverzite a ďalšími, ktoré si myslia,že pravidlá WTO nemusia byť menené.

N8jdenie medzinárodného konsenzu o týchto otázkach nie je podľa Lamyho „žiadnou ľahkou úlohou“, pretože rozhodnutia vo WTO sú prijímanú jednomyseľne. Príklady súčasného napätia sa týkajú napr. farmaceutických spoločností, ktoré si želajú mať prístup k ratlinnému a živočíšnemu bohatstvu niektorých rozvojových krajín. Nech je výsledok týchto rokovaní vo WTO akýkoľvek, podľa Lamyho musia byť pravidlá ochrany duševného vlastníctva použité tak, aby chcránili biodiverzitu. „Naša charta robí z trvalo udržateľného rozvoja jeden k najvyšších cieľov WTO,“ pripomenul Lamy.

Dodal však tiež, že treba byť „spravodlivý, otvorený a názorný“, pokiaľ ide o schopnosť medzinárodných organizácií ako EÚ alebo WTO konfrontovať environmentálne otázky a národné záujmy. Národné štáty, povedal, ostávajú najvyššou úrovňou politickej legitimity,bez ktorej nemožno dosiahnuť pokrok.

Pozície:

Achim Steiner, novozvolený výkonný riaditeľ programu OSN UNEP, povedal, že ochrana biodiverzity je otázkou životného prostredia a nemalo by s ňou byť narábané ako s otázkou obchodnou.

Bernard Tramier, riaditeľ Total Corporate Foundation for Biodiversity and the Sea, povedal, že výzva pre ropné spoločnosti je nájsť rovnováhu medzi potrebami dodávok ropy bez toho, aby došlo k narúšaniu rastlinného a živočíšneho života. Tramier povedal, že jeho organizácia pomáha vedcom pri zvyšovaní poznatkov o hlbokomorskej faune a flóre tým, že sa pridružuje k schéme pre ťažbu a skúmanie mimpobrežných ropných ložísk.

Alain Huber, bádateľ a spoluzakladateľ Medzinárodnej polárnej nadácie, vysvetlil, ako ohrozuje zmena podnebia biodiverzitu v polárnych regiónoch. Povedal, že tamojšia fauna ako napr. polárne medvede – je ťažko závislá na planktóne, ktorý je základom potravinovej pyramídy. Ale globálnych nárast teplôt zvyšuje acidifikáciu oceánu, čo ohrozuje život planktónu.

Ďalšie kroky:

  • Zelený týždeň trvá od 30. mája do 2. júna – viď program
  • počas nasledujúcich dní bude EurActvi spravodajsky pokrývať kľúčové diskusie na tejto konferencii

REKLAMA

REKLAMA