Verejnosť a životné prostredie

Participácia verejnosti v rozhodovaní o záležitostiach životného prostredia by mala byť posilnená po tom, čo ministri EÚ odsúhlasili princípy Aarhuskej konvencie. Mimovládne organizácie však nebudú mať právo priviezť členské krajiny pred súd.

 

Pozadie

Aarhuská konvencia bola uzatvorená v roku 1998 Ekonomickou komisiou OSN pre Európu. Predpokladala prístup k informáciám, participáciu verejnosti na rozhodovaní a prístup k súdom v oblasti zálezitostí životného prostredia. EÚ konvenciu ratifikovala 17. februára 2005.

Otázky

Rada ministrov EÚ dala 18. júla oficiálne zelenú dohode na poslednú chvíľu s Európskym parlamentom vo veci Aarhuskej konvencie. Tým umožnila verejnosti prístup k rozhodovaniu o životnom prostredí.

Na základe nového nariadenia budú od teraz európske inštitúcie musieť zaistiť, že „informácie o životnom prostredí budú verejnosti dostupné a známe”. Mali byť tiež „vziať do úvahy výsledky účasti verejnosti, keď bude rozhodovať o pláne, či programe spojenom so životným prostredím”. „Informácie o životnom prostredí”, ktoré budú uverejnené podľa nového nariadenia zahŕňajú:

  • Správy o stave životného prostredia (vzduch, voda, pôda, atď.)
  • Legislatívne opatrenia, plány a programy, ktoré ich ovplyvňujú , vrátane tých, ktoré sú v procese prípravy
  • Analýzy a štúdie dopadov na životné prostredie

Európske nštitúcie budú mať možnosť vetovať požiadavky na informácie v tých prípadoch, keď by informácie mohli ohroziť „obchodné záujmy” ako napríklad dohody o mlčanlivosti alebo dohody upravujúce záležitosti finančnej, menovej a ekonomickej politiky EÚ. Odmietnutie musí byť interpretované „reštriktívnym spôsobom a musí brať do úvahy verejný záujem, ktorému slúži uverjňovanie informácií”.

Pozície

Inkorporácia Aarhuskej konvencie do zákonov EÚ viedla ku kontroveriám ohľadom prístupu mimovládnych organizácií (MVO) k súdnictvu v oblasti životného prostredia. V pôvodnom návrhu Komisie mali MVO môžnosť predložiť spornú legislatívu na preskúmanie súdu a prípadne sa obrátiť súd v Luxemburgu.

Tejto myšlienke stáli v ceste praktické prekážky, akými sú napríklad vysoké náklady. To viedlo skupinu Zelených v Európskom parlamente k požiadavke finančnej pomoci spojenej s nákladmi takejto akcie.

Obchodné kruhy proti podobným ustanoveniam protestovali s odôvodnením, že by mohli viesť k ohrozeniu konkurencieschopnosti EÚ.

V odsúhlasenom texte je podobný prístup k súdom obmedzený. Európsky úrad pre životné prostredie (European Environmnetal Bureau – EEB), ktorý združuje MVO zaoberajúce sa ekológiou vyhlásil: „Rada sa rozhodla neprijať elegantný návrh Komisie na otvorenie dverí Európskeho súdneho dvora pre MVO”. Generálny riaditeľ EEB John Hontelez povedal, že nariadenie zlyhalo v implementácii Aarhuskej konvencie”.

Nasledujúce kroky

  • Nariadenie bude priamo aplikované vo všetkých členských štátoch po tom, čo bude oficiálne publikované vo Vestníku EÚ.

REKLAMA

REKLAMA