Veterná a solárna energia: riešenie budúcnosti?

Asociácie výrobcov veternej a slnečnej energie tvrdia, že pri správnej politike môžu tieto zdroje pokrývať v rokoch 2020-2025 omnoho väčšiu časť globálnej spotreby. Iní experti pochybujú - bez radikálnych technologických zmien nemáme "dôveryhodnú alternatívu" fosílnych zdrojov.

energia, životné prostredie, udržateľnosť
energia, životné prostredie, udržateľnosť

 

Pozadie

Súčasné predpovede Medzinárodnej agentúry pre energiu (IAE) naznačujú, že globálny dopyt po energii narastie do roku 2030 o viac ako 50%, pričom 60% z tohto nárastu pokryje ropa a zemný plyn (80% ak započítame uhlie).

Podľa základného scenára narastie podiel využívaných obnoviteľných zdrojov z 8% (2003) na 9% (2030). Využitie atómovej energie v percentuálnom vyjadrení marginálne poklesne.

Aj pri najoptimistickejšom scenári, pri ktorom krajiny dovážajúce energetické suroviny znížia dopyt a podporia využitie alternatívnych zdrojov, predpokladá IEA v roku 2030 tvrdú závislosť na rope a zemnom plyne.

Pri „Scenári alternatívnej politiky“ (cielená snaha a zdroje poskytnuté na zvyšovanie energetickej efektivity, využitie alternatívnych zdrojov, a pod.) narastú globálne emisie CO2 do roku 2030 stále o 30% – predovšetkým v dôsledku prudkého rastu dopytu po rope a zemnom plyne v Ázii a v dôsledku zvyšovania globálnej populácie. Pri základnom scenári sa emisie do roku 2030 zvýšia oproti súčasnému stavu o 52%.

Otázky

Svetový energetický výhľad, zverejnený 5. septembra medzinárodnou asociáciou výrobcov veternej energie GWEC, predpovedá „vážnu nerovnováhu medzi dopytom a ponukou, ktorá sa môže stať evidentnou nedlho po roku 2010“.

Správa s názvom „Vyplniť medzeru“ tvrdí, že v roku 2020 môže predstavovať kombinovaný nedostatok (rozdiel medzi dopytom a ponukou) ropy a zemného plynu až 10%, o desať rokov na to sa vyšplhá na 18%.

„Túto medzeru nakoniec vyplní mix technológií siahajúci od obnoviteľných zdrojov, cez uhlie až po jadrovú energiu“, tvrdí GWEC. Podľa organizácie je však veterná energia, ako „bezpečný, uhlíkovo neutrálny, ekonomický a pôvodný zdroj energie najlepsšou možnosťou vyplnenia nedostatku vo výrobe elektrickej energie“.

Nech už si jednotlivé krajiny vyberú nakoniec akýkoľvek energetický mix – pomer medzi ropou, zemným plynom, jadrovou energiou, uhlím a obnoviteľnými zdrojmi – jedna vec vyzerá byť jasnou: ak sa svet chce vyrovnať s rastúcim dopytom po energii, musí do sektora masívne investovať.

V Svetovom energetickom výhľade 2005 IEA odhaduje, že na pokrytie dopytu bude do roku 2030 potrebné investovať do infraštruktúry 17 biliónov dolárov. To sa rovná asi 56 miliardám dolárov každý rok za predpokladu, že fosílne palivá budú naďalej tvoriť 80% mixu.

Podľa GWEC sú však odhady zostávajúcich zdrojov ropy a zemného plynu, s ktorými pracuje IEA, prehnané. „Tieto mainstreamové štúdie energetickej budúcnosti sú založené na spochybniteľne optimistických odhadoch amerického geologického úradu (US Geological Survey – USGS), čo sa naspája s detailnými správami o svetových náleziskách.“

Podľa GWEC bude „kombinovaný nedostatok“ ropy a zemného plynu „pravdepodobne predstavovať 10% primárneho energetického dopytu v roku 2020 a 18% v 2030“. Pri súčasnom tempe spotreby budú svetové zásoby uhlia „vyčerpané približne koncom 21. storočia“.

Pozície

Globálna rada veternej energie (GWEC) považuje veternú energiu za lepšiu investíciu pre vyplnenie tejto medzery. Jej zdroje sú totiž neobmedzené, môže byť vyrábaná lokálne, a nevytvára znečistenie. GWEC ju považuje najmä za vhodnú náhradu zemného plynu ako zdroja výroby elektrickej energie. „Trhová dynamika nakoniec povedie k stúpaniu cien plynu a veterná energia sa stane cenovo konkurencieschopnou“, tvrdí asociácia, pričom plyn so sebou nesie aj vysoké náklady na dopravu.

GWEC tiež tvrdí, že sa globálne kapacity výroby veternej energie zvýšia do roku 2010 viac ako dvojnásobne (zo 60 na 135 GW). Do roku 2020 to však možno podľa nej zvýšiť až na 1000 GW. „Tento potenciál je technicky realizovateľný“, tvrdí GWEC, „ak budú implementované podstatné politické zmeny.“

Európska asociácia fotovoltanického priemyslu (EPIA) Greenpeace v správe zo 6. septembra tvrdia, že slnečná energia je „pripravená dominovať na spotrebnom trhu s energiou“ a priniesť v roku 2025 elektrickú energiou „viac ako dvom miliardám ľudí“. Podľa Greenpeace by to ročne stálo 113 miliárd eur – čo je asi dvojnásobok nákladov predpokladaných v základnom scenári IEA. Greenpeace a EPIA preto „žiadajú vlády aby zabezpečili tieto investície podpornými programami“ a cieľmi využívania obnoviteľnej energie pre roky 2015 a 2020.

Niektorí energetickí experti však pochybujú, či budú obnoviteľné zdroje ako veterná a solárna energia niekedy schopné vyplniť medzeru medzi rastúcim dopytom a stagnujúcou ponukou. Podľa nich nám chýbajú dôveryhodné alternatívy k fosílnym palivám, najmä v sektore dopravy.

„Na obrat v tomto trende by sme potrebovali omnoho radikálnejšie politické kroky a technologické zmeny“, tvrdí sa v Energetickom výhľade IEA z roku 2005.

„To, či (tieto zmeny) prídu dosť skoro na to, aby predišli energetickej kríze, závisí aj od toho, akú prioritu dáme výskumu a vývoju v energetike“, píšu Donald KennedyColin Norman v časopise Science.

Ďalšie kroky

  • 22. september 2006: Komisia organizuje verejné vypočutie v otázke energetického mixu EÚ (Strategické hodnotenie energetiky)
  • 102. január 2007: Komisia predstaví Strategické hodnotenie energetiky, analyzujúce výhody a nevýhody každého potenciálneho zdroja energie, vrátane zahraničnopolitického kontextu.

REKLAMA

REKLAMA