Viac ako tretina Slovákov nemá bankový účet

Chodí vám výplata na účet? Platíte kartou? To patríte medzi tých šťastnejších. Takmer polovica Slovákov túto vymoženosť nemá.

Kreditne karty
Foto: www.flickr.com / CreditCardOffers

Pozadie:

Finančná exklúzia je odopretie prístupu k finančným službám. Ľudia, ktorých tento fenomén postihuje, nemajú bankový účet, nemajú prístup k jednoduchej pôžičke a nemajú úspory. V Prieskume jednotného trhu EÚ z novembra 2007 si Európska komisia stanovila záväzok postupne finančnú exklúziu úplne odstrániť.

Otázky:

Finančná exklúzia je vážny problém, pretože “v normálnom spoločenskom živote je prístup k finančným službám nevyhnutnosťou,” píše sa v štúdii “Poskytovanie finančných služieb a predchádzanie finančnej exklúzii,” ktorú aktuálne zverejnila Európska komisia.

V najťažšej situácii sú ľudia, ktorí nemajú vôbec žiadny bankový účet. V krajinách EÚ-15 je to každý desiaty obyvateľ a v nových členských štátoch takmer polovica (47%). Podľa prieskumu agentúry Focus z roku 2005 nemá na Slovensku žiadny účet viac ako tretina dospelých (38%).

Komisia to vníma ako vážny problém, ktorý priamo súvisí so sociálnym vylúčením zo spoločnosti. Najčastejšie postihuje najchudobnejšie vrstvy s najnižším alebo vôbec žiadnym príjmom. Finančná exklúzia môže podľa Komisie spôsobovať “stigmatizáciu človeka,” nemožnosť získať prácu, keďže mnohí zamestnávatelia vyplácajú zamestnancov len formou prevodu na účet a následný úpadok sebavedomia. Navyše, platenie v hotovosti je pri niektorých produktoch a službách menej výhodné a niekde je úplne vylúčené. Človek bez bankovej karty je v niektorých situáciách diskriminovaný.

Ľahšia forma finančnej exklúzie je vlastníctvo bankového účtu, ale bez možnosti robiť bezhotovostné transakcie – najmä prijímať a vykonávať platby. Na Slovensku sa to dotýka takmer polovice dospelej populácie. Toto číslo je ešte vyššie v Poľsku (58%), Litve a Lotyšsku (65%).

Najhorší výsledok získalo Slovensko pri posudzovaní možnosti ísť na bankovej karte do debetu alebo vlastniť kreditnú kartu. Až 81% Slovákov takúto vymoženosť nemá. Vyššie číslo už zaznamenali iba v Litve (86%). Najlepší výsledok dosiahlo Francúzsko (14%). Priemer za EÚ-15 je 40% a v nových členských štátoch 72%.

Po zohľadnení všetkých foriem finančnej exklúzie postihuje tento fenomén na Slovensku 26% dospelých ľudí. (Česko 17%, Poľsko 40%, Maďarsko 34%, Lotyšsko 48%). Keďže ide o jav úzko spätý s nižšou životnou úrovňou a chudobou, v krajinách EÚ-15 je situácia lepšia – finančnou exklúziou trpí len 7% obyvateľstva. Priemer za nové členské štáty je 34%.

EK v štúdii zdôrazňuje dôležitú úlohu národných vlád v boji proti finančnej exklúzii. Polovica krajín EÚ vedie o probléme intenzívnu celonárodnú diskusiu. Na Slovensku, ktoré patrí medzi krajiny s najťažšou situáciou, “chýba akákoľvek národná debata o finančnej exklúzii,” konštatuje sa v správe EK.

Pozície:

Vladimír Špidla, komisár pre zamestnanosť a sociálne veci: “Finančná exklúzia – odopretie prístupu k finančným službám – môže ľuďom zabrániť plne sa zapájať do spoločnosti, napríklad tým, že nemôžu získať prácu, keďže nemôžu dostávať výplatu na účet.” Zabezpečiť nápravu, je podľa Špidlu zodpovednosťou národných i európskych inštitúcií.

Charlie McCreevy, komisár pre vnútorný trh a služby: “Dobre fungujúci trh s jasnými pravidlami a silnou konkurenciou je dobrý stimulátor sociálnej inklúzie. Poskytuje prácu, mzdy, rast a príležitosti. Komisia sa snaží hľadať rovnováhu medzi sociálnou a ekonomickou dimenziou svojej politiky.”

REKLAMA

REKLAMA