Vrátime sa k verejnej doprave?

V západoeurópskych krajinách je viditeľný opätovný príklon k verejnej doprave ako ekonomicky a ekologicky výhodnému riešeniu osobnej prepravy. Nakoľko môže tento trend nasledovať Slovensko?

 

Pozadie

V rámci projektu Národný konvent sa dňa 7. júna 2006 zišla v priestoroch knižnice Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) pracovná skupina Dopravná politika.

Predmetom rokovania v poradí druhého stretnutia Pracovnej skupiny X – Dopravná politika bola téma: Verejná osobná doprava, trvalo udržateľný rozvoj a úloha vlády. Na rozdiel od posledného stretnutia, ktoré sa zaoberalo nákladnou dopravou, sa 7. júna odborníci na dopravnú politiku sústredili najmä na verejnú osobnú dopravu a trendy, ktoré s ňou súvisia. Medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré postihujú verejnú dopravu ako celok patria demografický vývoj, hospodársky rast, proces deurbanizácie a globalizácia. Všetky tieto procesy sa sekundárne odrážajú nielen na fungovaní dopravy, ale napríklad aj na jej financovaní.

Tieto zmenené podmienky treba reflektovať nielen na národnej, ale aj na celoeurópskej úrovni. Hlavne nové členské krajiny Európskej únie, v ktorých sa predpokladá značný hospodársky rast, a s ním spojený nárast motorizácie, by sa mali vo verejnej doprave prispôsobiť novému stavu. Mali by sa snažiť o takú úroveň poskytovaných služieb, aby si udržali „klientelu”, ktorá využíva verejnú osobnú dopravu.

Otázky

Miska váh v západnej Európe sa nakláňa na stranu verejnej dopravy, keď ju v čoraz väčšej miere využívajú širšie vrstvy obyvateľstva. Takýto posun by mal byť aj cieľom Slovenskej republiky, na čom sa zhodli členovia pracovnej skupiny X. Využívanie verejnej dopravy je nielen ekonomickejšie, ale aj ekologickejšie. Verejná osobná doprava na Slovensku však predstavuje komplexný balík problémov, ktorých riešenie si vyžiada ešte veľa času.

So svojimi príspevkami, od ktorých sa následne odvíjala diskusia pracovnej skupiny, vystúpili zástupca Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozef Tisovský a riaditeľka Odboru dopravy Magistrátu mesta Bratislava Tatiana Kratochvílová. Tisovský hovoril o  slovenskej verejnej doprave vo všeobecnosti, zatiaľ čo Kratochvílová sa zamerala na dopravnú situáciu hlavného mesta a jej problematické body.

Pozície

Riaditeľ bratislavskej SAD Emil Binda si myslí, že problém slovenskej dopravy, spočíva v akomkoľvek uznaní autority. Podľa jeho slov „chýba odpolitizovanie problémov a ich postavenie na odbornú bázu. Treba prijať jasnú líniu, ktorá bude platná a rešpektovaná za každej vlády“ a Slovensko nebude musieť po každých voľbách „začínať od roku 0“.

Ako sa na stretnutí ukázalo, problematikou zásadného významu je určenie pomeru finančných prostriedkov, ktoré majú plynúť do cestnej a železničnej dopravy. Spolupredseda pracovnej skupiny František Komora zdôraznil, že by sa mala uprednostniť najmä železničná doprava, ktorá je plne elektrifikovaná a preto zohráva nezastupiteľnú úlohu najmä počas ropných kríz. Podľa jeho názoru sa treba pripraviť na možný scénár nedostatku ropy. Preferovanie cestej dopravy, ktorá je závislá na nafte, by v prípade takejto krízy ohrozilo základné fungovanie národného hospodárstva a ochromilo tak celý štát. Celá Európa musí mať vypracovaný strategický plán a byť pripravená na alternatívne možnosti dopravy.

Marián Sokol z trenčianskeho Krajského úradu sa postavil na stranu zvýšeného financovania cestnej dopravy. „Diaľnice sú tepnou národného hospodárstva“. V prvom rade treba podľa jeho názoru budovať diaľnice.

Ústredným cieľom Slovenska, na ktorom sa zhodli všetci členovia skupiny, je vybudovať integrovaný dopravný systém na území celej republiky, aby sa mohol stať plnohodnotnou alternatívou k osobnej doprave. Špeciálny dôraz by sa mal klásť na kvalitu služieb, ktorá pritiahne užívateľov osobnej dopravy k verejnej doprave. Predstavitelia skupiny sa zároveň zhodli na význame úlohy, ktorú vo verejnej doprave zohráva štát a vláda.

Nasledujúce kroky

Ďalšie stretnutie pracovnej skupiny X je naplánované na prelom mesiacov september a október 2006 a predbežnou agendou zasadnutia by sa mal stať systém mýtneho a modely financovania dopravnej infraštruktúry.

 

REKLAMA

REKLAMA