Východiská novej energetickej politiky EÚ

Kľúčovými návrhmi Komisie pre spoločnú energetickú politiku EÚ je úplná liberalizácia trhu, vonkajšie vzťahy a obnoviteľné energie. Váha však so zasahovaním do energetických rozhodnutí národných štátov, ako napríklad nukleárna energetika.

energia, energetika
energia, energetika

 

Pozadie

Vysoké ceny ropy, rastúca závislosť Európy na niekoľkých vonkajších dodávateľoch (najmä OPEC-u a Rusku), nové obavy, týkajúce sa dlhodobej dostupnosti fosílnych palív a akútna potreba novej dohody o emisiách skleníkových plynov opäť naštartovali diskusiu o potrebe Európskej energetickej politiky.

Ukrajinsko-ruský spor o zemný plyn v januári zdôraznil závislosť Európy od vonkajších dodávateľov pri pokrývaní svojich energetických potrieb (EurActiv.sk, 4. január 2006). Minuloročný októbrový summit v Hampton Courte rozhodol, že je potrebné prijať nové opatrenia na úrovni EÚ (EurActiv.sk, 28.október 2005).

Otázky

Komisia vydala 8. marca 2006 Zelenú knihu o energetike, ktorá obsahuje množstvo návrhov pre dosiahnutie „udržateľných, konkurencieschopných a bezpečných” dodávok energií do EÚ.

Dokument spolu s príspevkami jednotlivých členských krajín EÚ a nadchádzajúcim jarným summitom EÚ v marci bude východiskom pre diskusiu medzi členskými štátmi o forme a smerovaní budúcej energetickej politiky EÚ. Zelená kniha Komisie navrhuje šesť prioritných oblastí:

  • dokončenie jednotného energetického trhu pre zemný plyn a elektrickú energiu (pozri súvisiace Súbory liniek). Pre dozor nad cezhraničnými energetickými otázkami týkajúcimi sa elektrickej energie byť mal byť vymenovaný Európsky regulátor energetiky, ktorý by mal rozhodovať o spoločnom sieťovom kóde.
  • zvýšenie solidarity medzi členskými štátmi EÚ v čase výpadkov dodávok energií, s vytvorením zásob zemného plynu popri existujúcich zásobách ropy, povinných podľa európskej legislatívy. Dokument navrhuje zriadenie Európskeho energetického observatória pre zvýšenie transparentnosti energetickej ponuky a dopytu. Komisár pre energetiku Andris Piebalgs uviedol, že spustí legislatívne konanie proti tým členským krajinám, ktoré si zatiaľ nevytvorili požadované zásoby ropy.
  • diverzifikácia energetického mixu EÚ pri rešpektovaní rôznych národných priorít energetickej politiky. Pravidelné „Strategické hodnotenie energetiky EÚ“ bude analyzovať dopad národných energetických politík na ostatné krajiny EÚ v procese, ktorý by mal naopak viesť k opatreniam zo strany Spoločenstva ak sa vyskytnú konflikty.
  • pre vyriešenie problému globálneho otepľovania je navrhnutá nová cestná mapa pre obnoviteľné energie, vrátane cieľov do roku 2020 a neskôr. V priebehu tohto roka bude predložený návrh Akčného plánu pre efektívne využívanie energií, ktorý mal pôvodne uzrieť svetlo sveta na prelome marca a apríla.
  • strategický energetický technologický plán by mal „zabrániť prekrývaniu v národných technologických a výskumných programoch“ a zabezpečiť priemyselným odvetviam EÚ poprednú pozíciu na mnohomiliardovom trhu nových energetických technológií (súbor liniek o klimatických technológiách).
  • spoločná vonkajšia energetická politika na koordináciu vzťahov s vonkajšími dodávateľmi ako Rusko a krajiny OPEC. (pozri súbor liniek Geopolitika dodávok energií). Politika by zahŕňala zoznam nových plynovodov a LNG terminálov (Liquified Natural Gas – skvapalnený zemný plyn) pre zvýšenie bezpečnosti dodávok. Obnovený energetický dialóg medzi EÚ a Ruskom by zo strany Ruska zahŕňal rýchly podpis Zmluvy o energetickej charte, medzinárodnej dohody, ktorá sa dostala do popredia s ukrajinsko-ruským sporom o zemný plyn v januári (Energetický dialóg EÚ-Rusko).

Pozície

Rakúske predsedníctvo uviedlo, že Komisia stanovila „správne priority“. Minister pre energetiku Martin Bartenstein však vyhlásil, že je rovnako dôležité podporovať alternatívne a obnoviteľné zdroje energií. „Chceme, aby sa Európa stala svetovým šampiónom v efektívnom využívaní energií a obnoviteľných zdrojov,“ povedal Bartenstein, a dodal, že sú „potrebné“ investície do nových technológií ako biomasa a bioplyn. Zároveň uvítal „jasné uznanie Komisie, že energetický mix je v kompetencii národných štátov,“ najmä čo sa týka otázky nukleárnej energie. „Rakúsko bolo vždy zásadne proti nukleárnej energetike a tak to zostane aj v budúcnosti,“ vyhlásil.

Francúzsko už zverejnilo svoje návrhy v memorande, ktoré v januári kolovalo európskymi ministerstvami financií. Francúzske memorandum sa relatívne približuje Zelenej knihe Komisie, no kladie väčší dôraz na nukleárnu energetiku a výskum novej generácie nukleárnych elektrární (EurActiv.com, 23. január 2006).

Zástupcovia členských štátov v Rade EÚ si pripravujú svoje odporúčania na Jarný summit EÚ 23.-24. marca 2006. Návrh textu z dielne ministrov energetiky podporuje prístup Komisie k „bezpečnosti dodávok, konkurencieschopnosti a environmentálnej udržateľnosti“ ako trom pilierom európskej energetickej politiky. Trvá tiež na zabezpečení rešpektovania základných trhových pravidiel – transparentnosti, nediskriminácie, a legislatívy v oblasti konkurencieschopnosti – ako aj povinností verejných služieb. Jasne však zdôrazňuje, že opatrenia na európskej úrovni by mali „plne rešpektovať suverenitu členských štátov v otázke primárnych zdrojov energií“ ako aj ich „výber energetického mixu“. Návrh tiež odporúča rozvoj dlhodobej stratégie obnoviteľných zdrojov energie ako biomasa.

Foratom, podnikateľské združenie zastupujúce európsky nukleárny priemysel, uvítalo „dôraz Zelenej knihy na zahrnutie všetkých energetických zdrojov do energetickej diskusie“, no vyjadril sklamanie z toho, že dokument dostatočne nepodporuje nukleárnu energetiku.

„Niektoré krajiny ako Holandsko, Belgicko a veľká Británia už otvorene spochybňujú hodnotu svojich politík pre postupné odstavenie jadrových elektrární. Iné ako Fínsko, Bulharsko, Francúzsko a Rumunsko svoj nukleárny sektor rozširujú. Poľsko sa po prvý krát rozhodlo pre nukleárnu energetiku,“ upozornil generálny riaditeľ Foratomu Dr. Peter Haug.

Európska rada chemického priemyslu (Cefic) uviedla, že „obzvlášť podporuje túžbu EÚ spoločne diskutovať o energetike“ a podporuje diverzifikáciu energetických zdrojov. „Pre priemyselný sektor, náročný na energie, ako je chemický, je nevyhnutné, aby sme mali prístup ku všetkým dostupným a spoľahlivým zdrojom energií,“ uviedol Peter Claes, predseda Výboru Cefic pre energetiku.

WWF kritizuje návrhy Komisie ako „zamerané iba na zabezpečenie bezpečnosti dodávok“ a „neriešiace problém klimatických zmien v širšej perspektíve“. Organizácia uviedla, že hoci Zelená kniha predstavuje dobrú analýzu energetických výziev, stojacich pred EÚ, „je obzvlášť slabá v otázkach efektivity využívania energií a obnoviteľných energií, pretože nevyzýva k posilneniu príslušnej legislatívy.“

„Zdá sa, že EÚ stále považuje za prioritné tradičné zdroje energií ako uhlie a zemný plyn, ktoré nie sú ekonomicky ani environmentálne udržateľné,“ vyhlásil riaditeľ európskeho odboru WWF pre klimatické zmeny a energetiku Stephan Singer.

Environmentálna mimovládna organizácia Priatelia Zeme bola ešte kritickejšia. „V dokumente jasne chýba zmienka o sektore dopravy, napriek skutočnosti, že doprava je zodpovedná za 70-80% spotreby všetkej dovezenej ropy,” vyhlásila organizácia. Dokumentu podľa nej „chýba vízia, ciele a konkrétne návrhy”.

Jeremy Rifkin, predseda washingtonskej Nadácie pre ekonomické trendy uviedol, že teraz je „potrebné“ definovať „dlhodobú víziu pre obnoviteľné energie” a do roku 2030 „vytvoriť udržateľnú a neznečisťujúcu éru uhlíka”.

Nasledujúce kroky:

  • 14. marec 2006: mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre energetiku (ministerská úroveň, Brusel) – prerokovanie návrhov Komisie
  • 23.-24. marec 2006: Jarný summit lídrov EÚ príjme „závery” energetickej politiky EÚ
  • 8. jún 2006: Rada pre energetiku začne implementovať rozhodnutia summitu
  • december 2006: Komisia predloží budúce politické priority (Biela kniha) Rade pre energetiku 

REKLAMA

REKLAMA